22. októbra 2017

Huhňanie do operadla

Nežná vyzerá ako gulička s nožičkami. Dnes som sa totiž dve hodiny bavkala s krájaním mäsa a občas niečo spadlo jej smerom. Aspoň mám pokoj a nič odo mňa nechce. S plným bruchom sa dobre drieme.
Sranda je, že mám celý deň stŕpnutú polovicu prostredníka a začína mi to ísť na nervy. Spala som v divnej pozícii a stŕpla mi ruka. Lenže nijakým spôsobom to nevysvetľuje to, prečo mi brní len polovica prsta. Teda aby som bola konkrétna: ide o posledný článok prsta, áno ten s nechtom.
Začínam mať z toho tik a neustále si šúcham palec. Jasné, že to nepomáha! Joj, prečo sa také chobotiny musia diať práve mne?
Keď som už pri prstoch.... Celý život ma serie, že mám nechty ako z papiera. Vždy som túžila mať krásne dlhé nechty ale tie moje svojou kvalitou pripomínajú šmejdy z Číny. Sotva trochu podrastú, tak sa zlomia alebo rozštiepia.
Pekné nechty som mala jedine po transfúziach, aj to také vydržali len do momentu, keď cudzie krvinky odumreli. Možno to bolo železom, ktoré som brala. Tak či onak, nechty ako vtedy som nikdy pred tým ani potom nemala.
Chjoo, na mojich dlhých prstoch by vynikali ale môžem si leda tak predstavovať.
Skúšala som lak na posilnenie, nemal však žiaden efekt. Doplnky ako kremík či zinok boli len vyhodené peniaze.
Na umelé z vysoka seriem! Sú drahé, plastové a moje oko na detaily pri nich krváca. Tadiaľ cesta nevedie, teda nie pre mňa.
Možno je to genetikou. Moja mama musí mať gélové nechty lebo tie jej boli schopné lámať sa do živého...
S mojimi sračkoidnými nechtami som sa cítila ako posledná chudera vedľa holiek, ktoré mali nechty ako Dracula. Mala som spolužiačku a tá ak si chcela nechty ostrihať, musela použiť štikačky. Mala tak tvrdé nechty, že s nožnicami to nešlo.

Som celá divná...
Je normálne, že človek má jednu polovicu tela dominantnú. Oni totiž rastú svojim tempom a tak je jedna ruka či noha vždy dlhšia ako tá druhá. U niekoho je to viac, u niekoho menej.
Ja som asi mutant. Pravú kozu mám väčšiu ako ľavú, takže to zvádza k tomu, že moja pravá polovica je dominantná.  Lenže keď sa pozriem na svoje nohy tak sa mi pokrčí ksicht v divnej grimase. Moja ľavá noha je skoro o číslo väčšia ako pravá.
Som nesúmerný mutant, ktorý ma ešte aj problém s nákupom topánok. To aby mi nebolo ľúto...
Mám podozrenie, že rodičia preskočili niektoré dôležité kroky pri výrobe.

20. októbra 2017

Strašne si želám písať ale nejde to

Urobila som si ďalšiu kávu, pretože PMS serie na všetko a z prostého bytia robí neznesiteľnú výzvu.
Káva na upokojenie...
Neviem prečo mi práve káva prináša uspokojenie, keď sa ako maličká loďka snažím prežiť hormonálnu búrku na otvorenom mori. Niekedy sa rozplačem pri pohľade na špinavý riad v dreze a potom nachádzam útechu pri pohľade na temnú horkosť ukrytú v bielom hrnčeku. Káva ako maják, keď ma z každej myšlienky na jedlo napne a pri tom túžim do seba dostať aspoň niečo.
Čestvo pomletá, prekvapkávaná, bez mlieka a cukru. Tmavá a horká, hrubá a neotesaná ako ja. Niektoré veci sú takto najlepšie, vynikne ich podstata bez príkras a oblbovákov. Ak nedokážeš vypiť kávu bez cukru, tak máš rád cukor a nie kávu...
Doloristická časť mňa sa snaží utopiť v hrnčeku. Melanchólia nemôže viac zafarbiť kávu, nikto sa tak nedozvie pravdu.

Snažím sa písať, no po pár riadkoch sa ozubené koliesko zasekne a ja nie som schopná zatlačiť. Ak som sa niečo o sebe naučila, tak to, že v takýchto prípadoch je lepšie nebabrať to. Moje podvedomie je citlivé a každú kokotinu mi vráti aj s úrokmi a prebdeté noci či nočné mory nie sú práve príjemné.
To je tak, keď žijem s bytosťou, ktorá mi každý pokus o znásilnenie škaredo oplatí.

Môj posledný pokus:
Niektoré veci v živote sú veľkou záhadou. Obyčajné veci, ktoré spôsobujú nečakané problémy alebo prekvapenia.
Netuším prečo ale sa po zjedení cestovín s paradajkovou omáčkou poseriem. Zjem svoje cestoviny a do desiatich minút ma tlaky v bruchu donútia utekať na wc. Nebolí to, dalo by sa to prirovnať k vypitiu teplej vody so sirupom, funguje to rovnako. Zaujímavé je, že v iných kombináciach mi to nič nerobí...
Aspoň mám v prípade zápchy prírodný recept ušitý presne na mieru. Ja viem, debaty o hovnách sú divné ale kto nekaká, nech sa prihlási v komentároch.
Všetky božie stvorenia musia kakať!
Chcela som pokračovať o tom ako záhadne smrdia niektoré kúsky tmavého oblečenia po vypratí. Chcela som aj o tom ako "mydlo na vlasy" s ktorým som mala zlú skúsenosť, zgrclo ešte aj chlpy na Nežnej. Chcela som ale nešlo to.
Slová prestali prúdiť a prišla otázka, k čomu by taká chujovina vlastne bola? Oceán Pochybností v ktorom sa viac a viac topím. Všetko stráca zmysel, dokážem len pochybovať.
Presťahovala som Trupáreň aby som si užila utrpenie z pohľadu na dátum posledného článku. Bezcenné sračky, ktoré publikujem aby tu nebolo prázdno ako v mojej hlave. Nechutné textové grcanice, lebo na nič lepšie sa nezmôžem. Nie teraz...
Užívam si toto utrpenie, nič iné mi totiž neostáva. Pochybujem o svete i o sebe a nepomáha ani to, keď sa ku mne dostane povzdych "Prečo nie je viac žien ako ty?"
Ach, kurva....
Neviem, možno je to tým, že som divná. Možno je divný svet a ja som vlastne v poriadku. Možno je chyba v autorovi otázky.
"Ty si občas prekvapivo logická na ženu"
Keby som nebola, tak tento svet zhorí... Čo je na tom tak zvláštne, že rozumiem veľa veciam a nerobím drámu?!
Už aby to skončilo

13. októbra 2017

Zvláštny druh?

Z úzadia sledujem jednu zvláštnu telenovelu, ktorá mi ponúka jedinečnú možnosť nahliadnuť do cudzích svetov a nestačím sa čudovať. Zamotané klbko vzťahov, ktoré sa zamotáva ešte viac a dáva šancu vyniknúť nedostatkom.
Pozorujem neznáme ženy, ktoré sotva tušia, že sú sledované. Utváram si myšlienky, názory, postoje, chcem pochopiť ich správanie, sledujem spôsob vyjadrovania. Snažím sa to celé uchopiť, no v ruke mi ostáva neforemná guča čohosi, čo by sa malo nazývať ženou.
Mínové polia, kde každý krok môže spôsobiť výbuch. Aj obyčajné slová sa menia v nestrážený moment na rozbušku, ktorá rozpúta peklo. Zmysel viet sa prekrúca, uchopujú sa iné významy aby sa nimi dalo ublížiť.
Netušiac čo chcú rozsievajú skazu. Skutky negujú slová stratené v chaose a vyčítavé pohľady prebodávajú krehký cit.

Skutočne sú ženy takéto?
Pokrivené kreatúry, ktoré terorizujú svet okolo aby unikli neznesiteľnej tiaži vo vnútri?
Pre mňa je nepochopiteľné, že sa nejaká zduje a urazí kvôli banalite alebo len tak, aby sa nepovedalo. Prekrúcať slová, prskať a útočiť bez dôvodu. Extrémne výkyvy nálad od sladkého anjelika po satanovu pásomnicu.
Netušia čo chcú, jedno hovoria a druhé robia. Svet v ich podaní je hysterická jazda bez bezpečnostných pásov...

Vedľa nich sa cítim ako iný živočíšny druh.
Stále dookola narážam na otázku, kto som vlastne ja?
To že mám písací blok a zvyčajne len plieskam rukami po klávesnici náhodné zhluky slov ešte neznamená, že to vo mne nehorí.

9. októbra 2017

Deň v znamení Devianta

Nevedela som mu nájsť meno, žiadne neladilo k jeho hodinkám. Ako len nazvať to, čo sa mi zjavilo?
Tak sa pomenoval Deviant v záchvate nutakej potreby poslať mi fotky svojho nástroja...
Krúžok kreatívneho písania: Vodník Podvodník sa vymietol do stratena. Vymietol- také kokotavé slovo môj slovník pozná. Odpadáva.
Kto sa nájde v záplave slov a zvukov? Prebytok informačných usadenín, podivné hrany nábytku. Čo sme to stvorili? Abstraktné machule v čase. Káva stráca účinok ako jednorožce huňaté ponožky. Zakričíme do zoraných polí, že máme dosť.
Pri tom som len prázdna schránka, poškodená nesprávnym zaobchádzaním. Vyplnila by som každý prázdny priestor odtlačkom tvojho penisu. Prehlučala nánosy bežných smrtí.  Zatrepotanie dymových krídel aby sa svet aj naďalej točil a nás raz našli v posteli poskladanej zo zakázaných pocitov.

Uvrejňuje sa prd vemenom Hr.Dc.

blok prejde, ako koniec koncov všetko. aj tá neistota.
sentimentálna

Všetko raz prejde, podobne ako sa vyparia posledné zvyšky a prsty už viac nevoňajú po h**. Hnedé slzy, ktoré pripomínajú všetky svety vedľa tohto, len trochu vedľa.
Všetko raz prejde, podobne ako rýchlo plynúce oblaky na oblohe. Prázdne ulice, ktoré lákajú k túlaniu bez cieľa. Trnaz občas prerušený zašuštaním kríkov a strašidelným tieňom.
Prejde to ako zlá nálada, ktorú mala Nežná. Starý povaľujúci sa a neaktívny pes dokáže zneistiť. Trikrát som sa pomodlila k análnemu orgazmu aby to bolo spôsobené len počasím(celý deň lialo). Pri slovách o jedle sa jej zakaždým rozžiarili očičká- prezradilo ju to. Tak sme mali živú dekoráciu gauča. Nežná v jesennej apatii.
Tiež by som mala apatiu, keby som musela nosiť károvaný overál lebo niekto je lenivý mi trikrát denne umývať podvozok... Priznávam, som lenivé hovno a fakt sa mi nechce zakaždým umývať Nežnú. Najbližšieho pol roka to bude každodenná realita lebo skurvená jeseň a teplá zima. Čudujem sa, že počas blátivého polroka mi na nej ešte nevyrástli huby. Dlhé svetlé chlpy majú skvelú vlastnosť priťahovať bordel. V sprchovom kúte tak mám cementáreň abo stavenisko- všade piesok!!! S overalom má extra špinu iba medzi paľčikmi a zvyšok ide ľahko dole. Nemci sa na Nežnú v oblečku usmievajú, no ja som v tom bode stratená. Neviem, či svojich psov kúpu každý deň alebo na to kadia... 
Niektoré veci však neprechádzajú... Dohnať chlapa k tomu aby si vyhonil na wc v práci je na zemiakové ocenenie. Ešte mi poslal naspäť fotku aby som sa znova potešila pohľadom na výrazné hodinky- jeho poznávacie znamenie. To sú tie momenty, keď je bytie najviac tu a teraz, bez nánosov chobotín. Momenty, keď cítiš každý úder srdca.
- I found one dog
- Dog was in the toilet?
-Hmm, no
- OK
Život s Nemcom, to ti je story. Občas je ráno o druhej poobede, svet žije a mne sa len načítava operačný systém. Keď stojím v rade pri pokladni už 15 minút ale mne je to u riti a usmievam sa ako mesiačik na hnoji, hrá mi hudba a všetci ma môžu tľapkať po zadku. Ráno na nábreží s čajkami, Nežná mokrá od rosy a šťastná bytosť. Žeriem, keď ma zobudí lezúc do postele a mne chvíľu trvá, kým mi dopne, čo ma tlačí...


7. októbra 2017

Blbý vtip

Čo vidíš, keď zavrieš či?
Lagujúcu hudbu. Irituje to...
Čisto nemecký vtip:

-Why butterfly???
-...because margarine does not good fly

Taký je život s nemcom, naučila som sa smiať fakt blbým vtipom. Ináč to proste nejde.
Ako keď mi vysvetľoval, že niekde pri Hamburgu je pracovný tábor z ktorého urobili väznicu.
Neviem si zvyknúť na to, že tu môžem nechať psa pred obchodom bez obáv, že mi ho ukradnú.

Mimo iné pozorujem, že mám problém komunikovať s ľuďmi, som tak divne zalezená v ulite a neviem, či mi to vôbec vadí. Som sama so sebou a je mi fajn.
Mám aj písací blok, takže svoje mýšlienky nie som schopná dokončiť. Zvláštny stav...
Vždy, keď prídu pochybnosti o živote, tak za krátky čas na to prídu znamenia, že život je fajn. Spomienky na všetky tie pičoviny, čo sme postvárali.
Kedysi som mala aspoň matnú predstavu o tom, kto som. Dnes si nie som istá ničím.
Neúmyselne som sa dotkla plyšáka a bum! Trieska v prste. No pochopíš to?!

3. októbra 2017

Nevychádzaj, nechoď zo mňa von. Nevychádzaj, začni veriť snom.

Duch človeka z tela sa vyzlieka len von a von.
7 rokov do zadu, to bol iný svet. Spomenula som si na prvé milovanie medzi svätojánskymi muškami. Och, ako romanticky to znie. Bolo to zvláštne, keby som len tušila ako to celé dopadne. Mala by som si zatlieskať. Zamotať sa so ženatým profesorom, však naj je sranda. Stvárali sme hrozné veci. No prasatá 😂.
Sex v aute a trápne klišé story ako sme zapadli v snehu, lekcie ako zahládzať stopy po nevere aby mi pani manželka bevyškubala vlasy a iné mňamky.
Žila som ten život a aj keď to dopadlo tragicky, tak som za to vďačná. Stálo to za to a šla by som do toho zas.
Občas si povzdychnem, že mi chýba. Už nikdy som nestretla niekoho tak bláznivého ako on. Bude to 6 rokov, čo zomrel...
Život má svoje zvláštne spôsoby ako plynúť a niektoré veci si si nedokázal predstaviť.
Ťažko sa to popisuje, niektoré situácie sú príliš komplikované aby sa dali označiť za dobré alebo zlé.
Nikdy nezabudnem ako mi spieval:
Cigaretka na dva ťahy
krátka silná ako život
v dyme s tebou stojím nahý
platonický celkom živo.

Ešte raz a potom prsty
horké ako funerál
začínam si byť istý
že do teba som sa zameral.

2. októbra 2017

Medzi mlynskými kameňmi, pripučený had

Smejem sa, lebo fakt neviem. Tie pocity sa ťažko opisujú, je to ako zrážka dvoch protichodných energií.
Asi by bolo fajn nazvať to: Skúškou mojej viery. Som zas hrozne rozdvojená, napnutá ako struna. Moje vedomie sa skrúca v bolestiach ale podvedomie sa spokojne usmieva. Do toho tarotové karty lepšie, než som očkávala.
Možno je život vážne niečo viac. Možno je vážne odrazom nášho vnútra, náhodným pohybom častíc. Možno má vážne zmysel.
Špunklo ma...
Cvrkla som si z toho obrázka. Mne je všetko jedno, padám s vierou pod povrchom. Chcela by som urobiť svet krajším miestom.
Už by som nebola takáto a predsa by som to bola stále ja.
Bodaj by boli tie obrazy pravdivé..