Vesmír prehovoril
Dnes ráno som sa vrátila z Hamburgu. Mohla som tušiť, že to nebude len tak. Ako som mohla byť tak naivná, myslieť si, že ma to nezmení. Prišla som domov a môj svet sa otriasa v základoch. Námorník mi ukázal svoj svet a všetko čo zbožňujem, plus omnoho viac, sa zjavilo pred mojimi očami. Menšia prechádzka za domom, okolo vtáčej rezervácie kde je basic birdwatching: hniezdacie žeriavy, orliaky a mnoho druhov vodného vtáctva. V tomto bode započalo intenzívne odstreľovanie dekla do paralelných vesmírov a neskončilo po chvíľu odchodu. Deerwatching a Harewatching v takom množstve, že jediná odpoveď bola, kurva veľa. Na mieste, kde stačí byť v záhrade domu a ticho zdobí len štebotanie vtáčikov. Presne tam cítiť, ako sa v tichu lieči duša. Pol hodina autom do obchodu. Zasratý vidlákov o akom snívam. Námorník ma vzal na moju prvú poľovačku v živote. Prvý pokus nevyšiel. Pri druhom, sotva sme sedeli na posede 15 minút, keď som ho zbadala na okraji lúky. Nádherný ročný srnec. Tlmič štekol a srn
