13. júla 2018

Nádych, výdych a škvŕkanie v bruchu

Asi som hladná... Asi, ťažko sa to rozoznáva a jedlo nie je akosi môj cieľ.
Dopadla na mňa vlna. Pozorujem šeredne namaľovanú stenu a rozmýšľam ako mohol byť niekto spokojný s takýmto výsledkom.
Slnko svieti a mne je smutno. Mám plné zuby samoty, stále len sama so sebou a Nemec ako pohyblivá kulisa.
Priepastný rozdiel medzi predstavami a realitou. Jedinou istotou je neistota, všetko sa môže zvrtnúť.
Predstavuješ si ako budeš púšťať papierové lodičky, ich nekonečnú cestu na vlnách.
Prídeš na miesto s plnou taškou lodičiek a rieka nikde. Cez noc sa nečakane odsťahovala a ty sa môžeš s lodičkami pojebať...

10. júla 2018

Tisíc drobností s otázkou na budúcnosť

Víkend som strávila ponorená v sebe s hudobnou kulisou. Proste moja forma meditácie, keď kráčam nekonečnom v sebe.
Netrpela som, užívala som si to. Čas strávený v príjemnej spoločnosti...
Včera som si dala nútenú prechádzku s Nežnou. Túlali sme sa parkom na pokračovania. Zamračené a chlad zredukovali počet ľudí na uliciach. Deň, ktorý atmosférou pripomínal skôr jesenný deň ako leto. Studený vietor sa zahryzával do obnažéneho krku, štrk pod topánkami vŕzga. Udržiavané stromy, slnkom vypálena tráva a jazierka plné života.
Obrazy ulíc, ktoré si chceš navždy vryť do pamäte. Raz sa sem budeš chcieť vrátiť v spomienkach. Mesto ako každé iné a predsa tu slnko svieti ináč.
Aj po toľkom čase sa nedokážem nasýtiť a stále mi spôsobuje euforické stavy. Krik čajok mi stále znie výnimočne.
Kráčať po prekvapivo prázdnom nábreží, sledovať spadntú hladinu rieky a hlas kostolných zvonov sa mieša s trúbením áut.
Asi by som dokázala stráviť jeden celý život pozorovaním mesta.
Občas okoloidúcim závidím aké pekné miesto majú za domov. Životy, ktoré by som chcela ochutnať.
Hlboký vydých... Je čas sa zas rozbehnúť a ísť si ten svoj šialený maratón. Bežať si svoje lebo prirodzenosťou je byť v pohybe.
Zdá sa, že je čas zapadnúť do štartovacích blokov, nasadiť si helmy, dotiahnúť si pásy. Bude Zomri.
Registrovala som, že atmosféra v dome zhustla ale Nemecká povaha ma odrovnala.
V skratke arogantná rodinka Dominy z Pekla a jej mužíka Politika, za rok otrávili zvyšných obyvateľov na toľko, že sa rozhodli predať byty.
Takže sa budeme musieť sťahovať. Ani z piči si to s Nemcom neviem predstaviť.
Pomoc!
Neviem, či sa smiať alebo plakať. Viem len, že to bude veľmi zaujímavý zážitok.

Dospela som k zaujímavému zisteniu, že erotické video môže mať úroveň...
Už som spomínala, že svet je zvláštne miesto?!

7. júla 2018

Život chutí ako hemoglobín

Mám ľahkú obavu, že život si v zásade vyberá tie možnosti, ktoré si nedokážem predstaviť.
Ako sa dá pripraviť na to, čo si nedokážem predstaviť a teda si to nemôžem predstaviť a teoreticky sa pripraviť?
Kocúrkovo.
Áno, môj Vesmír ma odrovnáva a ja som na to citlivá. Bodaj by nie, keď vie ako a kam sa trafiť a na tom know-how si zakladá.
My fucking design...
Vraj z ľudí vyťahujem akí v skutočnosti sú. Nedobrovoľné zrkadlo v ktorom vidieť len tváre ostatných. Ostávam v pozadí, rozmazana a nejasná.
Uniformovaný mi rozpráva zvláštne veci, že ma má rád.
Dostala som sa pod kožu.

Tragédiou dospelosti je fakt, že sa musíš dotýkať špinavej hubky na riad.

Ináč Pánko dostal nakladačku od Života. Citujem:
Ale mne nevidalo prvy krat v zivote 😂😂😂
Začínam mať podozrenie, že zbieram komplikované prípady.

Ja mám ľavej
Kavej
(tu mi raz odjebalo bojler)

Mám pocit, ktorý neviem zamerať ani opísať. Čím viac sa snažím priblížiť, tým je to horšie. Kolesá sa roztáčajú.
Povedomý pocit.

6. júla 2018

Výdych

Usadila som sa v Zenovej záhrade. Sama so sebou v inej dimenzii vytvorenej hudbou, lebo takto je to príjemné.
Veci sa hýbu pod povrchom, nebadane pripravujú prekvapenia. Tak už to chodí.
Takmer dopitá káva pripomína horkosť bytia. Drobnosti, ktoré zbožňujem.
Ups!

Osud Hrobárovej Dcéry

Mala som v pláne zo seba vygrcať ako sa včera môj deň zvrtlo a ako to dnes pokračovalo.
Podarilo sa mi vylepšiť vzťahy so susedmi, konečne sa aspoň trochu vyspala. Deň mi prijemne plynul a ja som si užívala drobnosti. Rozplývala som sa nad studeným letným dňom, užívala si jeho atmosféru a v hlave sa chystala na vyzvracanie textu.
Potom sa všetko zvrtlo.
Na mobile zasvietila sms od mamy, že sa niečo stalo. Panika eskalovala. Ako naschvál mi začal blbnúť mobil a vypadával signál. Pol hodinu som s tým bojovala a prečítala si na displeji, že jej partner priznal neveru a odišiel.
Zabudla som aký nepríjemný môže byť kolotoč pocitov. Čakala som všetko, no toto ma šokovalo. Čakala som všetko ale nie toto.
Ich vzťah som považovala za jeden z mála pevných bodov v mojom živote. Bola som rada, že má niekoho, normálneho a starostlivého. Nedokázala som si predstaviť, že by nestarli spolu.
Jasné, naše spolunažívanie nebolo perfektné ale vtedy nám chýbali kúsky skladačky.
Nikdy som nemala otca. On mi ho nahradiť nemohol, no začalo mi na ňom záležať.
Aj napriek rozdielnosti sme si k sebe vedeli nájsť cestu a stvárať kokotiny.
Piatkove ožieračky, keď sme sa zhodli na tom, že potrebujeme zresetovať hlavy. Prijemne strávený čas cestou do Metra, nákup absolutiek, pív a ingediencií na obed. Najprv navariť a popri tom sa pomaly nalievať. Šúľať sa pri sledovaní lacných filmov, debaty o všetkom. Cigy pod bránou, zjebávačky a šlofíky unavenej inteligencie.
Pocit, keď presvedčený, že takto musí vyzerať Raj.
Jazdy cestných pirátov lebo máme silné auto a šialenca za volantom.
Vtedy som sa strašne vypiekla a išli sme nečakane po granule do Hornbachu. Pre mňa to bol zážitok.
Ulietavali sme si na adrenalíne.
Mame za chrbtom.
Bolí to zvláštne. Stratila som priateľa.
Už zas to nevyšlo.
To je také Hrobárkyno. Necítim hnev, na ten som už oplieskaná. Veci sa dejú a môj svet je hrozne vynaliezavý. Triafa sa tam, kde to nečakám.
Také sa nerobí!
Prestáva ma to vzrušovať. Realita ma zas raz nabúrala.
Smiať sa či plakať?


5. júla 2018

What you’ll see is the worst me

Žiarovka mi robí spoločnosť. Kúsok wolfrámového vlákna vrhá svetlo na vyvierajúce vnútro. Záchytný bod uprostred tohto sveta.
Bože, som tak strašne iná. V každej vete, ktorú poviem, sa odlišnosť zatrbliece ako hviezda na nočnej oblohe. Snažím sa, starostlivo vyberám každé slovo a nestačí to. Miestami som kockatá hlava, inde som detsky hlúpa, niekedy neuveriteľne hrubá...
Mnoho verzií toho istého.
Budem ťa prosiť o zmilovanie, lebo uvidíš to najhoršie zo mňa.
Stratená medzi príšerami a démonmi, v bahne toho najhoršieho. Vydýchnem si až v momente, keď budú tvoje ruky okolo mňa.


4. júla 2018

Textová grcanica č. 400

Pohľad na štatistiku odhalil, že toto je 400. článok. Heh, ťažko sa tomu verí.

Zdal sa mi sen:
Ľudia, ktorých som v minulosti mala za priateľov usporiadali párty v dome, kam som bola pozvaná.
Na veľkom pozemku bolo viac budov. Zamierila som k jednej, kde bola dlhá "chodba". Teda len podlaha a po oboch stranách pomyselnej chodby dvere, len tak, bez stien. Za dverami sa nachádzali rôzne izby sanatória pre seniorov. To však nebolo môj cieľ, vlastne ma to nezaujímalo. Na konci chodby bola kamenná miestnosť. Sakra, starý kamenný chliev! Kým som sa spamätala tak sa za mnou objavila kamarátka a potvrdila mi, že som vliezla do chlieva a párty je v druhej budove.
Tam som sa zvítala so starým kamarátom. On to však zobral z iného konca a začal sa po mne nechutne lepiť, bol až príliš prítulný a keď sa ma pokúsil pobozkať, tak som ho odstrčila. Pripomenula som mu, že doma ho čaká manželka a malá dcéra. Na to mi odvetil, že sa len zabávame. Pako... Neskôr to ešte niekoľkokrát skúšal a ja som zakaždým utiekla.
Párty sa všelijako komplikovala a v jednom bode som sa rozhodla, že si odskočím domov po tabák.
Utrpenie zo zlej párty a ešte horšej spoločnosti ukončil Nemec, ktorý má zobudil s miskou müsli. Nemám páru, čo sa mu stalo ale posledné dva dni je akýsi divný. Sám od seba mi urobil müsli a spomenul si, že mám hmotné telo, ktorého sa dá dotýkať? Niečo mi na tom nesedí.
Uvidíme čo je za tým...

Ak si užívate sex počas letných nocí s otvoreným oknom, je fajn zvážiť úroveň hlučnosti!
Leziem von s Nežnou na nočné venčenie a odkiaľsi sa nesie zvuk, ktorý sprvu pripomína kvičanie psa. Zameriavam sa na ten zvuk a chvíľu mi trvá, kým odfiltrujem nočný ruch, vedľa mňa ťapkajúcu Nežnú s cinkajúcou známkou na krku... A potom prichádza záchvat smiechu.
Nechcela by som mať susedku, ktorá kvičí ako aziatka z porna 😂

Ak ma nejebne, tak by som sem zajtra mohla hodiť článok o tom ako to s duchmi podľa mňa je.

2. júla 2018

Cotardov syndróm

Krájala som si jablká a hneď pri prvom som sa rafla do ruky. Čakala som, že sa vyvalí prúd krvi a ono nič.
Možno je nôž tupší ako som si myslela alebo som už dávno mŕtva. S tou predstavou som sa chvíľu zaoberala. Asi by som si nevšimla, že som mŕtva. Ako by som to so svojím obmedzeným vedomím zistila?
Možno je realita len hologram...
A keďže telku nepozerám, tak si pustím toto: