12. novembra 2018

Čo ma (ne)prekvapí

Od rána mi tečie z jednej nosnej dierky a s pokračujúcim večerom sa cítim viac a viac nachcípane.
Heh, výlet do inej dimenzie bol náročný alebo len hlúpa zhoda náhod.
Nie je to podstatné.

Svet sa asi v nestráženom momente zbláznil, pretože som našla email od ex.
Áno našla, písal totiž na adresu, ktorú som používala od strednej a dnes je tak akurát zberačom spamu.
Pred viac ako troma týždňami (veľmi často ten mail navštevujem) poslal fotku (asi jeho) psa a nič viac.
Úsmevné.
Netuším, čo tým chcel povedať ale pravdepodobne to mala byť len zámienka ku komunikácii a tú radosť mu neurobím.  Bipolár či hraničiar, ktorému zjavne ležím hlboko v pamäti.
Nejde tak ani o to, že písal hoci je to už 5 rokov, čo sme sa rozišli. Také tendencie mal aj predtým. Viac ma znepokojuje kontext. V poslednom čase sa deje veľa zvláštnych vecí a ja mám pocit, že sú to znamenia blížiacej sa zmeny.
Nechcem znieť paranoidne, môj svet vždy bol a asi aj bude zvláštny ale takéto anomálie ma vytrhávajú z rovnovážneho bodu.
Neviem ako to vyjadriť, či popísať. Posledné mesiace sa dejú veci, ktoré som nečakala a čosi hlboko vo mne je z toho nervózne.
Vždy to boli drobné odchýlky od normálu, ktoré značili, že na pozadí sa k niečomu schyľuje a k tomu nekľud, ktorý sa nedal identifikovať. A teraz je tu opäť.
Chcela by som napísať viac ale myšlienky utekajú pri pokuse o uchopenie...

11. novembra 2018

Iná ako som bola

V posledný kúsok karamelovej wafličky na jazyku a dúšok horkej kávy aby mi v ústach vybuchla hra chutí. Po dlhej ceste si zaslúžim malú radosť.

Neviem, či sa vôbec slovami dá vystihnúť to, čím som si prešla za posledných 18 hodín.
Ak ti začnem rozprávať o hlbokej eufórii, ktorá zaplnila každý kúsok môjho vnútra. O farebných haluškách, ktoré svojou existenciou len a iba v mojom mozgu, si ma hladili ako stovky teplých dlaní.
Asi mi neuveríš.
Hranice v mojej mysli a všetky bariéry prestali existovať. Ako chirurg, ktorý necíti bolesť a operuje sám seba.
Bolesť prestala existovať a ja som sa mohla dotýkať svojho vnútra, traumy prestali byť traumami. Žiadne hodnotenie, či je niečo zlé alebo dobré.
Len čisté pochopenie...
Videla som sa nahá až do morku kostí a našla som zmierenie so sebou.
Nádhera!

Akurát ma mrzí, že potenciál tejto kyseliny v oblasti psychiatrie či psychológie sa nevyužíva. Mohlo by to zmeniť život mnohým ľuďom.
Chápem, nie je to také jednoduché...

Omylom LSDown

Oh man...
Nie, niet pochýb o tom, že ja nie som normálna. Ležím v posteli uprostred tripu a neverím.
Chápeš, chladnička zomrela, tak som ju konečne vydrhla a poslala ju tak do pomyselného neba. A tie dve papieriky si trónil uzavreté v dózičke. Bola som pripravená ich vyhodiť.
Heh, kto by chcel mať ako prvý trip nekonečnú nudu?
Proste som sa pri poslednom venčení rozhodla, že to risknem. Čo by to po takej dobe mohlo urobiť, že? Vtedy som to pripisovala zoxydovanej chemii. Celé tie hodiny ťažkej nudy.
Proste som tie dve malinkate papieriky zjedla s tým, že sa nič nestane, že mi max bude zle.
Oh Fuck! To bol najlepší omyl môjho života
Prijemne mi brnia dlane a tie vizuálne halucinácie. Škoda, že to nemôžeš vidieť. Je to úžasné, ako sa realita začala ohýbať a meniť aj keď viem, že je to len v mojej hlave.
Pozerať ťažký seriál v takomto stave je enormný zážitok. Napĺňa ma to aj na miestach o ktorých som netušila.
Som v takmer úplnej tme ale vyzerá to tu ako na diskotéke.
Idem ja z toho vyťažiť, čo to dá.
Tak mi zaželaj šťastnú cestu :)

8. novembra 2018

Nalož, čo sa do mňa vojde

Picla by som sa špuntovkou.

Vyvalila sa na mňa ďalšia várka chujovín a byť po mojom, tak radšej upadnem do kómy.

7. novembra 2018

Melanchólia v podkolienkach

Bolo tesne po jedenástej, keď sme sa s Nežnou vybrali na prechádzku. Nechcelo sa mi sedieť v tmavom byte s množstvom pocitov, ktoré by som najradšej darovala.
Niekedy je jednoduchšie kráčať a nechať ich znieť ako s nimi bojovať osamote. Prekvapivo prázdne ulice, kde ľahká hmla skresľovala svetlo lámp a pár podskakujúcich uší.

Smútok a osamelosť, ktoré som zažila už mnohokrát. Akurát na iných miestach, rovnaké predstavenie, len iné kulisy...
Toľko miest a situácií, kde by som chcela byť radšej ako tu.
Zabaliť sa do županu či gýčového svetra a pozerať z otvoreného okna na prázdne ulice, ktoré sú vryté hlboko vo mne. Počúvať vzdialené zvuky nočného mesta a nevnímať chlad.
Chcela by som byť doma, bez všetkých tých ale, ktoré by na nútili utekať preč. Zobudiť sa medzi obliečkami so slnkom a mesiacom, odplaziť sa do kuchyne, kde by som si urobila kávu s mliekom do svojho obľúbeného hrnčeka.
Len trochu šťastia a pokoja...


5. novembra 2018

Jump motherfucker jump!

Pozerám na blikajúci kurzor a rozmýšľam, prečo sa Bordel v mojej hlave aktívne vzpiera, keď sa ho snažím vygrcať.
Zakliesnený v nepohodlnej polohe tlačí na citlivé miesta a nedarí sa ho posunúť.
Je ako ten pichľavý pocit, ktorý sa na mňa lepil pri večernej ceste z obchodu. Sedem hodín a hlboká tma, kde v ľahkej hmle strašia plešatejúce stromy. Konzervy v baťohu tlačia do krížov a do duše sa vkráda neodvratný pocit, že jeseň je definitívne tu.
Bytostne neznášam jeseň a zimu!


Oh man, ničomu nerozumiem a všetko sa jebe.
Pokazená chladnička, mŕtva grafická karta, podozrenie na funkčný alkoholizmus a do toho akosi pričasto počúvam, že na mňa niekto čaká a že ma potrebuje. K tomu som sa zhrozila pri pohľade do "zrkadla" a povedala si, že nemusím byť najlepšia...


V tomto bode odporúčam predstaviť si ma s navretou žilou na čele.
Jump motherfucker jump!

A potom sa smejem pri mailoch, že je to so mnou ťažké a nie len občas.
LöL

24. októbra 2018

Smrť jesenného dňa

Prišli dni, keď je dobrý nápad vybrať šatku a zabaliť do nej krk pred studeným vetrom a dažďom.
Vzala som si arafatku, ktorá je staršia ako ja. Citová väzba a skurvená praktickosť z nej urobili moju obľúbenú. Akurát, že v rozpoltenom svete som zas za podivína.
Nemci na mňa kukali jak na orloj a týpek v kiosku si s úškrnom neodpustil, že pochádza z rovnakej krajiny ako moja šatka.
Prkotina, ktorá odhaľuje pokrivenosť sveta...

Chcela som si dopriať, tak som kúpila pepsi so zázvorom. Lenže je s nejakým otrasným sladidlom z ktorého mi je zle už po dvoch glgoch. Tak som za food nazi... Chlamtám vodu a svet sa krúti.
A točí sa ďalej, aj keď som sotva rozlepila oči a čelila roztúženému Nemcovi. Niektoré rána už také sú...
Tie jeho úplne na piču vtipy ma stále berú.

18. októbra 2018

Pošepkám hmle

Únava sa usádza na viečka ale k spánku je ešte ďaleko.
Ukrytá v tme, nechávam v sebe doznievať pocity z filmov.
Catfish začal tak nejak "trápne" a na konci po ňom ostala horkosť, ktorá sa zaryla pod kožu.
Searching ma zaujal osviežujúcou formou, do ktorej sa vošlo veľa na strávenie.
Obe filmy sa skrátka oplatí vidieť a vďaka za tip! :)
Sotva sa vojde do slov aké bolo venčenie po ich zhliadnutí na prekvapivo prázdnych uliciach, keď sa hmla zľahka dotýkala lámp. Lístie z platanov až bodalo do uší pri každom kroku, ktorý na nich spočinul.
Posteľ je zrazu tak pohodlná...