20. januára 2019

Slnečný vietor vo vlasoch

Čas si plynie svojim neúprosnym tempom a ja múdriem tak pomaly.
Maličká Hrobárova Dcéra vo veľkom svete, ktorý sa stále krúti. Krátke záblesky poznania, ktoré sa strácajú v chaose neuchopiteľnej komplexnosti. Všetko, čo viem je kvapka v oceáne toho, čo neviem.
Slnečné vetry, ktoré si odkrajujú časti mňa až ostáva len pulzujúce jadro.
K čomu sú sny a túžby, ktoré vyrušujú srdce z rytmu? Pozbierať hviezdy z jasnej oblohy a zapiť ich mesačným svetlom.
Po stopách roztavených pocitov vedúcich na to isté miesto...

18. januára 2019

Nechaj ma dýchať

Ťažko sa píše, keď sa celou krajinou rozlieha Temnota. Len ticho a tma z ktorých otupujú zmysli. Žiaden náznak svetla hoci len z jednej zablúdenej hviezdy či svätojánskej mušky.
O to ľahšie sa dá prehliadnúť blížiace sa nebezpečenstvo.
Oh, Corazón, dostala som nakladačku akú nepamätám. No čím viac sa zo mňa snaží Temnota vymlátiť zvyšky života a zlomiť ma aby som sa vzdala, tým viac sa to vo mne vzpiera.
Valí sa to ako rozbúrene more a sotva sa pľúca aspoň z časti naplnia vzduchom, už sa valí ďalšia vlna a ťahá ma do hlbín.
Len sa skryť hlboko do seba, zavrieť všetky brány a znásobiť múry. Tam na mňa nedosiahne nikto, len ja sama.

4. januára 2019

Tiefe Wasser sind nicht still

Tichá voda brehy melie.

Je vôbec prekvapivé, že som to o sebe v detstve počúvala často? Asi nie...
Vždy som sa schovávala pred svetom, nechcela som aby ma odhalili. Nechcela som, aby videli moju pravú podobu...pokazená
Vytvorila som perfektnú masku a za ňou obrovské hradby, nech nikto nevie o mojich slabinách. Plná skriňa démonov, ktorých treba držať pod kontrolou.
Nepútať pozornosť, plynúť na pozadí a ticho uberať z brehov...
Celý život klamem všetkých a všetko. Zvláštne, ako túžba po prežití zdeformuje osobnosť.

27. decembra 2018

Horím

Horím.
S každým slovom sa strácam viac a viac. Keď končeky prstov nahmatajú napnuté nitky v tme. Jeden jediný podnet, ktorý preletí ako letná búrka mozgom.
O chvíľu na to, sa vedomím preženie vlna v podobe predstavy a srdce sa rozšantí v hrudnom koši.
Cítim, že žijem.

Suck my balls



8. decembra 2018

V daždi spia obrazy

Deň, keď od rána vieš, že príde. S prehlbujúcou sa tmou sa zhmotňuje a posúva nás niekam inam. Keď by si odprisahal, že tento moment nemôže byť reálny.
Pocity prerezávajúce krajinu duše ako kaňony.
Melanchólia na mojich pleciach.

29. novembra 2018

Neni chyža bez križa

Svet je skurvené miesto.

Mala som možnosť sledovať s odstupom drámu jednej rodiny. Stále ma dostane, akými rôznymi spôsobmi sa môže život pokriviť a koľkokrát si hriechy starších odpykáva najmladšia generácia.
Ťažký zážitok, ktorý potrebuje čas na strávenie. Bolí to,  lebo sa to dotýka viacerých citlivých miest a ja viem, že boh v mojom vesmíre neexistuje.
Videla som už mnoho utrpenia a mnoho ešte uvidím. Žiadna záhada, život skrátka bolí. Nedá sa uniknúť z ozubených kolies mašinérie náhod a dozvukov minulosti.
Krivá realita vytvára krivé osobnosti a hoci sa časom niektoré narovnajú, pre niektoré niet nádeje. Zem sa točí a čas plynie.
Nič s tým nenarobíme...
Jeden z mnohých dôvodov, prečo nechcem deti. Šialenstva už stačilo, užila som si ho dosýta a nehodlám podať ho ďalej a prihodiť svoj kus. Také sa predsa milovanej osobe nerobí.