17. septembra 2018

Statický moment so zvláštnou príchuťou

Neviem si pomôcť...
Javí sa, že život ustrnul v statickom momente. Dni sú oblečené v rovnakých šatách a tom istom scenári. Točia sa tým istým spôsobom, bez zmeny.
Priam to láka upadnúť do melanchólie zo stereotypu.
Lenže je tu ten pocit, ktorý sa nesmelo skrýva v pozadí. Vnímam jeho existenciu, cítim ho aj keď sa nesústredím. Počujem ho šušťať aj keď okolo revú sirény.
Prináša so sebou hromadu pochybností. Je skutočný alebo je to prelud? Ťažko sa verí veciam, ktoré sa nedajú chytiť do ruky a vysvetliť rovnicou či poučkou.

10. septembra 2018

1. septembra 2018

Radosti života

Pes spokojne spiaci v pelechu, k tomu sušienka s kúskami čokolády a kakao. Do toho ešte dobrá hudba a teplo deky.
Chutný večer.
Po náročnom dni, keď mi pribudlo množstvo šedivých vlasov a odumrelo niekoľko neurónov, padne vhod si dopriať niečo pekné.  Nechať usadiť prach a zhlboka sa nadýchnuť.
Žiada sa mi napísať, že nie som náročná ale neviem, či je to pravda. Mám rada, keď sa svet spomalý a upokojí. Môj malý vesmír, kde si môžem zaliezť lebo chcem a nie pre to, že sa schovávam pred šialenstvom. Predrať sa do prítomnosti a užívať si všetky príjemné veci, ktoré so sebou prináša.
Ohriať si tekvicovú polievku a zošrotovať dve plné misky. Rozplývať sa z chuti pri každom súste, nechávať teplo rozlievať sa vnútrom a prijemne sa napchať. Obyčajne jedlo ako výnimočná príležitosť, ktorú si užívam.
Och, teraz božské kakao! Vracia ma v spomienkach do detstva, na miesta, ktoré už neexistujú a do časov, ktoré uplynuli. Nemávam ho často, no o to vzácnejšie chutí. S každým dúškom sa na jazyku rozlieva chuť, ktorú je príjemné sledovať.
Zázraky, kam sa len pozriem!
Môžem to vylepšiť horúcou sprchou, ktorá sa ma bude dotýkať na každom kúsku kože. Ak zavriem oči a popustím uzdu, tak mi k dokonalosti chýba len dokonalé miesto. Vyhrievala by som sa pred krbom a ak by ma tancujúce plamene omrzeli, tak by som šla von, pozorovať hviezdy.
Momenty, ktoré už nikto neukradne a ostanú navždy moje.

31. augusta 2018

Počasie sa splašilo a jedným nečakaným skokom nás presunulo do jesene. Po týždňoch prišli prehánky a dážď. A moja hlava bolí. Lístie si ešte stále drží farbu. Uvidíme ako dlho...
Posledné dni sú v čomsi zvláštne, cítim to aj keď sa úplne nesústredím. Čosi, čo neviem pomenovať ani opísať. Vznáša sa to vo vzduchu a vkráda do spánku v podobe zvláštnych snov. Žeby moje podvedomie vedelo o niečom, čo mi uniká? Samozrejme.
Zajtra prídu "svokrovci" a pôjdeme na obed do sladovne. Moje autisticko introvertné ja by najradšej kričalo a schovalo sa pod gauč. Smola, zlatko!  Nevadí, aspoň sa dozviem čo je nové a užijem si bláznivého psychiatra. Rada sledujem ako sú si tí dvaja podobní, ako nemožno poprieť pokrvné puto medzi nimi. Bude sranda a možno zas dostaneme odporné Min Cheri, ktoré nikto nechce jesť ale v núdzi padne vhod.
Uniformovaný je rozkošne naivný, myslí si, že mnou môže len tak manipulovať. Len sa usmievam a v duchu si myslím svoje. Nech si rozpráva a plánuje, nevedomosť je sladká.
Z neznámeho dôvodu sa ma snaží presvedčiť aby som sa dala ostrihať. Tak takú mi ešte nehrali aby sa môj výzor riadil želaniu chlapa. Skrátka LöL! Zrejme budem útes, na ktorom sa jeho gigantické ego roztriešti.
Heh

28. augusta 2018

To, čo nemám a čo je iné

Súrne kúpim veľké množstvo energie!

Ako to už býva, v momente, keď som sa ako tak zmierila so samotnou, prišla vlna interakcií. Nazbierala sa mi slušná skupinka a ja nestíham s dychom. 
Reku fajn, idem na to. Rozbehla som sa a Bum! Náraz do prekážky zvanej zdeformovaný mozog. Krista Bendová, ako so mnou môže niekto dobrovoľne komunikovať?! Stojí ma ohromné množstvo energie dorovnávať rozumom, čo mi príroda nenadelila a ja tragicky zlyhávam. Cítim sa ako nepoužiteľná čínska kokotina za euro. Pekné, pokiaľ to nechceš použiť.
Zhoršuje to aj prázdno, do ktorého by mohli zvážať odpadky a tak skoro by sa nezaplnilo. Som zdesená a fascinovaná vlastnou pokrivenosťou. Konečne vidím bordel v mozgu a ten sick spôsob ako funguje. Zrkadlá neojebem...
Hlavou mi behá, či to dokážem aspoň trochu skorigovať a hlavne ako na to. A teraz mi tak nejak dopína, že kontrolovať sa ešte viac je nekonečná slučka. Stojí to veľa energie a trafiť to do správneho rozmedzia je heroický výkon, ktorý ma míňa.
Skrátka: Oh, Fuck! 
Odpadávajú vrstvy a ja s každou strácam predstavu o tom, kto som viac a viac. Rozum z logikou to celé držia pokope a pod tým je zrejme retard, ktorý nalepí oči na zemiaky a urobí z nich kapelu.
Polčas rozpadu.
Neviem čo bude, no som si istá, že proces skladania a liečenia bude dlhý a zaujímavý. Mám na to celý život aj keď nikto netuší, koľko to je.
Točí sa mi hlava, zdá sa to všetko nereálne, ako absurdný sen z drog v krvi.

Možno si rozmýšľal nad manipulovaním... Všetko je kalkul, keď v hlave prepočítavam najvhodnejšiu odpoveď. Preto mi to tak trvá, lebo neviem, lebo som v panike, že to dojebem zle zvolenými slovami, že budem nepochopená, že budem príliš divná...
Všetko je zvedavosť, keď túžim vidieť reakcie aby som našla najvhodnejšiu cestu, keď sa snažím porozumieť tomu, čo mi nedáva zmysel, keď chcem vedieť kam sa až dá zájsť.
Je to aj o moci, vidieť v pohybe svoje schopnosti aj keď som mentálne kripel. Chvíľu je to sranda ale potom to nudí, hračky čo nereagujú ako chcem a neuspokojujú moju zvedavosť.
Podstatou je naraziť a roztrieštiť sa. Viem, že sa zo zajatia svojich klamov a ilúzií sama nedostanem, tak tomu pomôžem. 
Čo je chvíľa bolesti oproti prezretiu?!
Možno je to celé blud a ja sa strácam v šialenstve.
Patologická.

Vysoká spotreba energie sama o sebe a do toho ľudia!
Dobehlo ma pred čím som utiekla sem. Ako dojebaný musí byť svet, keď sa čaká až sa objavím ja, nenormálna autistka, aby som urobila poriadky??? To znie presne tak, že najväčší blázon na psychiatrii bude Boh. Hádzať mi na ramená zodpovednosť, keď neviem ako žiť sama so sebou... Mám z toho tik v oku.
Expedície do sveta BPD pri ktorých nechápem a nerozumiem. No v čomsi mi je to povedomé.
Návrat depresií, keď mám obavy, že sa fakt zabije. Yeah, s minimom empatie a logikou si veľmi dobre uvedomujem, že neviem čo povedať a trápne ticho nepomáha.
Údajne ako ex a veľa myslím. Heh, nekontrolovateľne mi behá hlavou, že to muselo byť zlé, keď je to furt o nej.
Tvrdne mu zo mňa a motá sa mi do cesty. Oprskala som monitor, keď zajebal, že sme mohli byť spolubývajúci. Nie v tomto živote...
Odkrvuje sa mi z neho mozog. Tričko a tepláky, tak vzrušujúca kombinácia až mi vyplo myslenie. No vážne, neklamem!
Auto, auto, auto, auto, auto, chce auto, auto, auto, auto. Čo tam po tom, že je užitočný ako stierač na zmrzline. Auto!
Nie je to myslené ako sťažovanie ale zhrnutie, že je toho veľa naraz a ja som potom podráždená p💠ča, lebo som zahĺtena a bez energie.
Chobotiny bežného života zámerne neuvádzam. Nie je to s ňou naj aj keď ešte zvláda relatívne fungovať...

Je toho skrátka požehnane.

23. augusta 2018

Vďaka, Život!

Bola to príjemná večerná prechádzka s Nežnou. Ani by mi nenapadlo, že sa rázom moja nálada prepadne kvôli jedinej správe.
Však prečo by si Život nekopol. Taká dobre mierená na citlivé miesto.
Prekvapivo to bolí... Lebo to odhaľuje zo mňa viac, než si chcem pripustiť. Tvárou v tvár sama sebe a svojim slabostiam.
Kedy to už skončí?
Trafilo sa to tam, kde strácam silu a kde som úbohá.
Rozhýbalo to moje vnútro a ja len stojím so zvrášteným čelom. Vlnobitie, ktoré sa ani nesnažím zastaviť. Mám všetkého akurát tak plné zuby.
Asi ako tých múdrych viet, ktoré v kontexte prerážajú vrchol irónie a mne sa z toho kriví kútik.
Mám plnú hlavu, no žiadne pocity. Zatlačila som ich ďaleko dozadu a na ich miesto dosadila myšlienky. Hej hej, usmievam sa zo zotrvačnosti a logických výpočtov, vraj to tak sedí. Ak aj niečo príde, tak je to iskra odsúdená ku krátkemu životu v tme. Je mi to vlastne jedno...
Ľahostajnosť

22. augusta 2018

Obnažovanie

Hlava sa motá a dych prehlbuje, keď ľahký pohyb ruky uvedie do pohybu plášť a on padá dole.
Prvé milimetre sú pomalé a plné pochybnosti, vždy je ešte čas zastaviť jeho pád. Napätie a obavy, ktoré by sa dali krájať a ako čerešnička na vrchu zamlčaná otázka.
Čo sa stane?
Vyšľapané cesty v mysli by mi nedovolili nechať ho skĺznuť. Odbočka do neznáma, ozubené kolesá pri nej zaškrípu a zapadnú do seba ako už dávno nie.
Zadržať nutkanie vrátiť sa na známe cesty s nádychom. Pri vydýchnu už nie je o čom pochybovať.
Pomalý začiatok a rýchly koniec.
Ohromená sama sebou. Čo som to len vyviedla?! Pohľad zabodnutý v zemi.
Stojím v celej svojej výške, nahá a skutočná. Svetlo sa dotýka zraniteľných miest. Najprv je studené ako oceľ ale postupne sa ohrieva až je príjemné. Démoni vo vlasoch sa nepokojne mrvia.
Psst, to je v poriadku.
Pozerám sa pred seba a v očiach sa rozlieva pokoj. Toto som ja.

20. augusta 2018

Podivné rytmi

Už mi nie si blízka...

Kostlivec z minulosti sa po mojom vysvetlení, že klope na zlé dvere neozval. Neprekvapilo by ma, ak by to skúsil ešte raz.
Tá moja povaha, že čo viac nefunguje a nedá sa opraviť, tak to bez kúska sentimentu zahodím a idem ďalej. Nikdy nebolo mojou parketou zaliezť do spomienok a fňukať nad časmi, ktoré vyšumeli. Pre mňa je jednoduchšie byť len tu a teraz, resp. malinko v budúcnosti. Ak by som sa začala ponárať do toho čo bolo, začala by sa nabaľovať jedna šialená vec za druhou a moja hlava by praskla. Príliš veľa neuveriteľných vecí, ktoré radšej nechávam v šuflíku: Síce tomu neverím ale fakt sa to stalo. Nie kvôli tomu, že by to zraňovalo ale kvôli tomu, že mi to pripomína aký nelogický a nepredvídateľný život je.
Out of my mind...
Som rada, že som ďaleko, lebo sú momenty, keď by som ho roztrhla ako hada. Jeho výbuchy hnevu, ku ktorým stačí čokoľvek na mňa pôsobia rovnako ako keď jebneš agresívneho býka po hlave lopatou. Rozdupala by som ho na kašu, že nedokáže kontrolovať a usmerňovať takú banálnosť akou sú emócie. Popudlivý a sebareflexie neschopný pičusko. Až ma udivuje, že máme rovnakú krv.
Krv nie je voda. Krv je totiž hustejšia a klesá dole.
Pribi ma na kríž, lebo som zlá!
Dobrovoľne som sa vybrala do online stoky. Pokus o konverzáciu, čistá zvedavosť čo sa mi môže pripliesť do cesty. Heh, takú koncentráciu tragédov na jednom mieste som nečakala. Úchylov, nadržancov a idiotov rovno vyhadzujem. A ten zvyšok je na zaplakanie. Hromady zúfalcov, ktorí chcú tak veľmi vzťah, že si ma po troch správach začnú idealizovať a presviedčať, že aj keď vzťah nehľadám, tak ho vlastne hľadám a oni sú správna voľba. Neoprela by som o nich ani ukradnutý bicykel s kolesami do osmičky. To je tak, keď je jedinou podmienkou vagína a krvný obeh. Čistí stroskotanci.
Je to sranda prvých päť minút, kým sa naplno prejaví jedinečná stratégia totálneho dna, potom to nudí. Na tak zlé pokusy sa zjavne nechytajú ani obyčajné ženy. Sa nečudujem.
Zdá sa, že som prerástla bod, keď je ľahké ma zaujať. Môj vkus sa vylaďuje a požiadavky presahujú priemernú populáciu. A to som si chcela len pokecať...
Skrátka si ma pokazil, vedľa teba vyzerajú tak smiešne ako mentálne retardovaná skupinka v CERNe. Inteligencia je skrátka príťažlivá, teda aspoň pre mňa.
Feed your head.

Neriešte to, Pane
To nemá riešenie