Povzdych na pive
Pár dúškov silného tmavého piva na upokojenie. Službu som odkrútila a neznesiteľný pocit vo vnútri ma vyhnal von a kráčať. Pred odchodom som sa zastavila na wc a tam sa záhada nepohodlného rozpoloženia objasnila. Skracujúce sa dni si, zdá sa, všimla aj hormonálna sústava a dopriala mi kramy o tri dni skôr, čo je z kategórie extra nezvyčajné. Chvíľu som váhala ale potreba to zo seba vykráčať cestou na pivo bola väčšia. Zajtra ráno idem odniesť Hrobára do nemocnice a potom môžem hrať hru na trpezlivosť, že ako dopadla operácia. Snáď mi ho vrátia opraveného a nie v čiernom vreci. Podvedomie si aj tak ide svoje a môj mozog sústavne prerátava. Už len odkrútiť dve služby a budem sa môcť sústrediť na Hrobára a jeho zotavovanie. Rána tmavnú a chladnú, ja stále vstávam s pocitom, že to nie je môj svet, len medzihra, ktorú musím odohrať. Hlavne v časoch, keď len začína svitať, snívam o svete, ktorý by bol môj. Radšej by som vstávala uprostred noci priložiť drevo ako tento mestský hnus, ktorý z
