Pondelok v sobotu

 Nádych a hlboký výdych... môžem hovoriť.

Prazvláštne obdobie, ktoré sa točí od zlého k horšiemu. Frustrácia na každom kroku, sklamanie za každým rohom. Panda Mária Böblingenská, veď ma už nechaj vydýchnuť alebo mi ukáž smer, ktorým ísť! Plieskam sa ako rybička na suchu a nikam sa neposúvam. Viem, je to len dočasné, ako všetko v živote, lebo život nie je statický. Zamestnanie mi veľa dalo, no oveľa viac mi berie. Fóbiu z telefónovania som uz zdolala. Môžem sa posunúť ďalej. Len kam?

Klesám na duchu, lebo si pripadám stratená a sama. Sú to len pocity a tie pominú. Trhá ma rozpor, že som tragéd a zároveň výherca. Videla a zažila som veci o akých sa iným môže len zdať. V dobrom aj zlom, bola som na mnohých miestach, okúsila iné reality a s kľudom môžem zašepkať, že to stálo za všetky drobné. (Un)lucky bastard... Ešte, že mám Námorníka, ktorému som pofufňala o svojich strastiach. Bezpečný prístav, kde môžem odhaliť svojich démonov a potom ich zas schovať do krabičky. Niekedy je to len o tom, nech aspoň niekto vie, s akými pičovinami bojujem a dá mi uistenie, že mi úplne neprekročilo. Oslobodzujúci moment, keď niekto vidí to, čo skrývam. Zvládnem to, len mi potvrď, že je to skutočné...

Keby som vedela s istotou, nebola by som tu, v Trupárni. Ako podivná existencia mozem očakávať len podivné zvraty v deji. Keď je jeden z činiteľov divný, nemožno čakať normálne výsledky. Podstata ma dobieha alebo dobehne. Nedá sa to necítiť, že som iná a všetko je zákonite iné. Ak karma existuje, tak sa mi riadne zbiera a výplatný termín bude zaujímavý. Uz je to snáď druhým rokom, čo som single. No vysoko špecializovaný LKT nepredáš  len tak Kevinovi z mesta. Chápem, nič neuľahčujem. Okay, to mi príde prirodzené a pochopiteľné.