Schrödingerova existencia

 Ach, ten život. V poslednej dobe mám pocit, že sa len motám v blbom kruhu. Obzerám sa po novom zamestnaní, no ide to asi tak skvelo, ako sánkovanie hore kopcom. Ako jasné, kokotských ponúk s mizerným platom je plno. Problém nastáva v momente, keď kvôli € nechcem prísť o mentálne a fyzické zdravie. Ako keby všetci chceli z človeka vytĺcť všetko, čo sa dá, za čo najmenej chechtákov. Dôstojný život sa zdá ako vzdialený sen. Asi som príliš naivná. Ostáva len naďalej sa prehrábavať ponukami a dúfať v zázrak. By ma zaujímalo, kto sníva o práci a kariére. Ja snívam len o tom, mať tie farebné papieriky aby som mohla žiť. Často si povzdychnem, keď si vypočujem príbeh šťastlivca, ktorý má vďaka známostiam a šťastiu decentné zamestnanie. Tak sa snažím pretĺcť životom, ako sa dá.

Na nálade mi nepridáva ani to, že za posledný týždeň ma urgentné veterinárne výdavky vyšli na 250€. Unavuje mať byť jedinou zodpovednou, ktorá vyberá z rezervnej peňaženky, lebo nikto iný už na konci mesiaca nemá peniaze. Hej, tu sa ukazujú moje traumy z detstva. Musela som sa spoliehať len sama na seba, ak som čokoľvek chcela alebo nechcela problémy. Moji stvoritelia boli zaneprázdnení nenávidením sa a kurvením si životov. Vyrastať v disfunkčnej rodine znamenalo myslieť niekoľko krokov dopredu za seba a iných, aby som následky neschytala ja. Doteraz sa nič nezmenilo a ja len neveriacky pozerám a som presvedčená o tom, že ma v pôrodnici vymenili mimozemšťania, lebo neexistuje, že všetci sú kokoti, len ja som vzducholoď. Nebaví ma starať sa o iné dospelé osoby, ktoré postrádajú zdravú logiku a roky rokúce si idú svoje zažité traumy. Dokolečka, dokola, furt to isté. Nulový vývoj, jednoducho nič. Nerozumiem tomu a asi to ani nikdy nepochopím. Niektoré večery snívam o tom, aké by to bolo utiecť preč, oslobodiť sa a nech si porada ako chcú, no bezo mňa.

Už je to viac ako týždeň, čo sa Námorník odmlčal. Posledná výmena správ bola zvláštna a ja som tomu tiež nepomohla. On začal o tom, ako ho mrzí, že nemôže byť taký priateľ, akým by chcel byť, skrz povinnosti, prácu atď. Odvetila som, že tomu rozumiem, že som len niekto veľmi ďaleko a prajem mu v živote len to najlepšie. Vyhrala som na plnej čiare, keď som v tomto živote spoznala tak nádhernú bytosť, ktorá mi priniesla zážitky hodné žitia. Nemám čo stratiť, lebo som dostala viac, než som si kedykoľvek dokázala predstaviť. Vsadila by som sa o posledné drobáče, že som sa ho tým dotkla. Nemám rada konfrontácie s tým, čo svojou existenciou spôsobujem iným.

Väčšinu času len existujem, bez nutnosti prídavných mien a hodnotení. Zhluk atómov, ktorý sa motá časom a priestorom. Nie som ani pekná, ani šikovná, ani odvážna ani neschopná. Proste len som, snažím sa predčasne nezomrieť, byť verná svojim morálnym hodnotám a správať sa ako decentná ľudská bytosť. Zvyšok prichádza s každým pozorovateľom a jeho vnímaní mojej existencie. Objektívna realita neexistuje, tak môžem byť vo svojej amorfnej forme, až kým mi formu nedá niekto iný. Potom ma to požuje ako magneťák kazetovú pásku. Rozpor medzi tým ako sa (ne)cítim a ako ma vnímajú iní. Schrödingerova existencia. Áno, pre niekoho som úžasná, zároveň ešte musím papať veľa halušiek a dorásť. 

Jedno si však naplno užívam. Pán Strojov mi dáva pocítiť vlastnú krásu a vyťahuje na svetlo skrytú Bohyňu. Nebyť Pána Strojov, tak sa hrám na mníšku v celibáte. Ak majiteľ penisu nie je krásna bytosť, tak sa radšej idem sama pojebať. Buď top kvalita, alebo si vystačím sama. Spadla som do pasce, závislosť na mužovi, ktorý bol pri mne, keď som bola na dne a neraz ma zachránil. Majiteľ tela, ktorého sa chcem neustále dotýkať a ťažko sa mi odlepuje. Šepkáme si o tajných chutiach, aby sme sa potom stratili v súkromnom vesmíre v hlbokom prieniku duší a tiel. Z jeho úst, v kontexte rokov, ktoré sa poznáme, je ináč patetické oslovenie, nádherným komplimentom a rozpadávam sa na atómy, keď ma tak nazve. Zbožňujem ten pokoj, ktorí sa rozhostí, keď sa po fantastickom sexe zmotáme do klbka v zmesi potu a telesných džúsov, na hranici driemot, reality a snov.

Podľa Junga som intuitívny introvert. Keby som len dokázala zachytiť všetky tie zvláštne pocity vo vnútri. Tiché hlásky hlboko na pozadí, ktoré šepkajú o nepoznanom. Ako za hranicou šialenstva, keď šepkajú o tom, že nie je dobrodružstvám koniec a niekde tam, čakajú lepšie zajtrajšky. Paradoxne by bolo jednoduchšie žiť s vedomím, že som zlyhala a lepšie dni neprídu.