Zabudnutá v rozvrhu

 Tieto divoké rána, keď sa väčšina ľudí prevaľuje na druhý bok a ja sa predieram pochmúrnými ulicami. Rána, ktoré by sa dali tráviť na milión iných, podstatne príjemnejších, spôsobov. Miesto toho sa tváriť, že mi to myslí a viem o čom hovorím aby som mohla odpovedať na množstvo hlúpych otázok. Prisahám, bežného prakokota musí bolieť rozmýšľanie, lebo ináč si neviem vysvetliť neochotu prečítať s porozumením tri vety. Pre mňa fascinujúce a nepochopiteľné ako sa niektoré formy života s prudkým odporom k mysleniu dožili dneška. Práca s ľuďmi mi neprospieva, stratila som aj posledné ilúzie o ľuďoch. Ak by som mohla poprosiť, tak len podobných pacientov ako som ja... Dlho som si myslela, že ma tu snáď musela zabudnúť materská loď, keď som nedokázala nájsť podobných mne. Teória sa potvrdila a stačilo len počkať až prídu sami z tých najnepravdepodobnejších miest, lebo tak to v mojom Vesmíre chodí. Chápem, som značne atypická. 

Čo by som zo seba ešte mohla vygrcať? V prípade rodinných telenoviel, stále točia nové diely a mne niekedy chýbajú milimetre aby sa stala nejaká vražda so zvýraznením rodinenj väzby. Nabudúce si musím pred narodením bližšie špecifikovať parametre pre rodinu. Chudobní a postihnutí, to fakt nie je najlepšia možnosť a nabudúce musím vybrať niečo menej zlé. Odkedy sa mi vyjavila generačná trauma a konečne sa zjavil celok, tak si to nedokážem brať osobne. O však neznamená, že majú všetko dovolené. Of kúsok ďalej je to, keď by som ich najradšej zniesla zo sveta holými rukami. Proste rodinné telenovely.

Často snívam o tom, ako by som tieto sychravé a temné rána chcela tráviť s hrčekom horkosti a vyhrievať sa pri ohni. Bonusové body ak by to bolo niekde na konci sveta a nemusela by som do chujového zamestnania. Ach, aspoň môžem snívať, aké by to bolo, keby sa dni mohli točiť podľa mojich chtí. Priala by som si možnosť odkráčať si dlhšiu prechádzku aby som si vychutnala východ slnka z nejakého pekného miesta. Toľko krásnych spôsobo ako sa rozpadnúť do jednoty s bytím. Ešte keby boli vhodné príležitosti. Ani dobrej spoločnosti by som sa nebránila. Aj by som chcela zakričať na čínskeho boha srandy, že by sme sa mohli, po období sucha, pozabávať, no nemusím. Dôsledky mojich činiteľov si ma skôr, či neskôr nájdu. Dôsledkom vlastnej podstaty neutečiem.

Zajtra je pondelok a to býva masaker. Nemyslela som si, že sa budem odkladať do postele ako škôalkar, no ak mám myslieť už od skorého rána, tak sa potrebujem aspoň kúsok vyspať.