Pravda není klacek k utloukání druhých

Nie len priepasť ale aj rieka sa díva do toho, kto nad ňou stojí.

Stála som na brehu a sledovala ako si plynie, uväznená v koryte z kameňov a betónu, smerujúc k svojmu cieľu. A ona nazrela do mňa, jemnými vlnkami na hladine lákala ranené zviera aby vrátilo život vode. Na hladine pokojná a jemná, pod ňou dravá a nemilosrdná.
Pre rieku by to bol len nepatrný zlomok času, kým by vyprchal život z tela. Niesla by si ho ako trofej až tam, kde sa stáva jedným s morom.
Možno raz, no nie dnes či zajtra...
PMS depresia sa hlási o svoje miesto, šaliem a zároveň si svoje šialenstvo vychutnávam. Ohavné myšlienky na to, ako si beriem svoj obľúbený kabát aby ma stiahol pod hladinu. Ťažko kontrolovateľné afekty, keď chcem zraňovať atrapy ľudských bytostí, lebo mi je neznesiteľne vo vlastnom tele. Jedlo sa stáva bojom udržať ho v žalúdku aj keď vyvoláva nepríjemné pocity.
Už zase...

Bolo zvláštne, keď sa ma pokúšali zlanáriť ozveny minulosti. Hľadajú niekoho, kto to už dávno nie je. Klopú na dvere, za ktorými už nikto nebýva.
Možno by som sa za to mala hanbiť. Za tú drzosť s akou zahadzujem bezcenné vzťahy, za to ako nelipnem na minulosti.
Vyhrabala som pekný hrobček, vysvetlila mŕtvole, že je pre mňa mŕtva a s úctou zahrabala. A ona to na mňa skúša lacnými pokusmi pri ktorých dvíham jedno obočie. Len ma utvrdzuje v tom, že bolo správne pochovať to, čo bolo dávno mŕtve.

Vždy, keď si prečítam tú vtipnú vetu z nadpisu, tak sa smejem.

Pravda není klacek k utloukání druhých.

Pravda není. Co můžeme nabízet, je náš dojem, náš pohled na věc, naše snaha o vhled a vcítění.

Opäť som sa scvrkla a padajú mi nohavice. Pohľad do zrkadla je nepríjemný, začínam pripomínať anorektičku. Aké ironické...
Môj žalúdok neznáša Junk Food, vedľajší efekt choroby, ktorú doktori statočne odignorovali. Také čipsy mám minimálne na dvakrát, teda ak sa nechcem krútiť ako had. K tomu som si obľúbila chlamtať vodu z vodovodu.
Musím s tým niečo spraviť. Nechcem vyzerať ako chodiaca kostra.

Som len tieňom toho, čím som bola. Chcem byť zas sama sebou.
Nie ako do oka chytená laň.
Aká budem, keď toto pominie?
A pominie to vôbec?

Yeah, zas tieto dementné sračky, ktoré vezmú náhodnému čitateľovi pár minút zo života...