Momenty sebareflexie

 Po dlhej dobe som sa usadila ku klávesnici. Mala by som to robiť častejšie ako ra za rok. Len keby to bolo také jednoduché, slová sa zasekli vo vnútri rovnako, ako myšlienky o ktorých existencii svet nemá tušenia. 

Život si plynie svojim zvláštnym spôsobom, lebo som divná a tak to už chodí, keď si jeden dovolí vytŕčať z davu. Nemusím sa ani snažiť, som na úrovni, keď mi stačí len byť sama sebou a všetko sa skôr alebo neskôr začne kurviť tým známym spôsobom. Doktor mi okrem filozofických debát, nastavuje aj zrkadlo. Konečne decentná spätná väzba od človeka s ktorým môžem slobodne hovoriť. Bez potreby usmerňovať slová a myšlienky. Minule sa rok môjho narodenia stal dôvodom polhodinového záchvatu smiechu. Najprv klamem výzorom, keď mi neveria, že mám po tridsiatke a druhé klamstvo sa vynorí, keď sa rozhodnem prehovoriť, lebo, zdá sa, žena nemôže byť krásna a múdra. Opití zvyknú prezradiť pravdu. Doktor mi tak v jednom takom stave s nadšením odprezentoval svoj objav. Nepovažujem sa za krásnu, lebo krása pre mňa nie je hodnota a práve to ma podľa neho robí nádhernou. Pekne zabalená mužatka s úrovňou. Och, áno, moje obľúbené! Správať sa ako decentná ľudská bytosť so spôsobmi aby som sa činmi hneď odlíšila od prakokotov. Baví ma ísť si svoje vlastné morálne štandardy, len preto, že sa mi to tak páči a môžem svojim príkladom a štipkou snahy pozmeniť chod Vesmíru alebo aspoň vypustiť ďalších činiteľov. Na to, aby som činiteľov vypúšťala, zdá sa, stačí len byť "pekná" a mať charakter. Hrozne, hrozne náročná požiadavka, keď chcem byť len v jednote sama so sebou a zbytočne sa nenútiť do žiadnej z masiek, ktoré prežitie v tejto absurdnej realite obnáša.

V posledných dňoch sa stávam zaujímavou pre chlapov a upriamujú svoju pozornosť mojim smerom. Je mi to leda tak nepríjemné... Ak ťa nezaujíma, čo mám v hlave, tak sa nebudeme baviť. Radšej sama, než v zlej spoločnosti. Celý život sama so sebou, zásadná výhoda.