Kokotská zhoda náhod

 Ráno som bojovala so vstávaním, práve pred budíkom som zastávala tým fajným spánkom a vzduch bol chladný a svieži. Ideálny čas sa hlbšie zakukliť do paplóna a pokračovať v nevedomí. Premohla som sa a vybrala do zamestnania, veď  deň nejak zbehne. Vojdem do kancelárie a tam ma nabral rozbehnutý imaginárny kamión. Samozrejme, tragická nehoda v Pardubiciach, keď mám službu. Panda Mária, toto nebolo potrebné. Dáko som to doklepala, aj keď s hnusným pocitom v žalúdku a husou kožou. Domov som utekala. Odporný deň.

Prezliekla som sa, pobalila a utekala za Hrobárom na zákazku. Vykúzlili sme nový záhon u stáleho zákazníka. Minúty pred koncom nás chytila búrka. Ledva sme schmatli náradie a utekali pod strechu aby našu robotu rozcupovali krupy.  Zvláštny pocit, sledovať skazu v priamom prenose. Mnohokrát som poľutovala svoje trifidy. Čo už, ideme ďalej...

Prídem domov a tam prekvapenie: celý panelák vytopený búrkou. Voda tiekla zo strechy rozvodmi. Cez tri hodiny to tu servisáci a energetici dávali dokopy. Elektrinu už máme. Vytopilo aj rozvádzače providerov. Raz sa isto dogúľajú a bude opäť internetka.

Povedz, nie je to úžasný deň? Tak kokotskú konšteláciu nebeských telies s extra labilnou zhodou náhod, proste nevymýslíš. To sa stane.