Oxytocin junkie

 Nádych, výdych, nádych, výdych... až kým nepovolí pnutie.

Po viac ako 4 mesiacoch (ne)dobrovoľného celibátu, som sa utvrdil v tom, že som len obyčajné zviera. Vedomie je menšia časť, ktorá v kombinácii s telom dáva podstatu tomu, kto som. Dvojpercentné vedomie, kontra biochemické procesy multiorgánového vesmíru. Vesmír, ktorý pohybom častíc udržuje seba samého pri živote.

Najsladšie utrpenie, keď začne vrieť krv v žilách. Dni sa začali predlžovať, mozog si odškrtol začiatok jari a vylepšuje hormonálne koktejly. Liezť po stene sa začne zdať ako fajn nápad na chvíľkovú úľavu. Presne taká istá ako nadržaná suka. Aspoň v tomto sa čínsky boh Srandy zmiloval a doprial mi Pána Strojov. Ešte keby som mohla mať dostatok... Tomu vravím skutočný kamoš, keď môžem prísť kňučiac, že som nadržaná až mi straší vo veži a potrebujem pomôcť. Niet nič lepšie, než sa nezmestiť do kože, s vlhnúcim rozkrokom a myšlienkami, ktoré sa večne točia okolo penisov a ich majiteľov. Niekedy je vlastná podstata neznesiteľná, zarýva sa až do morku kostí a okusuje každú vedomú sekundu. Som zviera.

Roztrasené ruky, keď sa dočkám pomoci. Čo iné mi ostáva, keď sa ten jedinečný hormonálny koktejl nedá nahradiť ani napodobniť? Muž je jedinečný a už len jeho blízkosť spúšťa ohňostroje v mozgu, nie to ešte cítiť jeho dotyky v sebe. Oxytocín je mocná droga...

Horké poznanie, že nemám depresiu, len nedostatok sexu a blízkosti. Opäť si žeriem vlastný chvost. Ak niečo neznášam, tak problémy, ktorých riešením sú iní ľudia. Ako môže byť problém riešením iného problému?! Hmmm, ťažko, ba až nemôžne sa hľadajú kompatibilné bytosti hodné dôvery. V mojom vesmíre sa zjavujú náhle a z nepravdepodobných miest, ako Pán Strojov. Môžem prísť a vyzliecť sa, z masiek aj šiat, vysloviť svoje potreby a dostať ich naplnenie. Ukázať citlivé i zraniteľné miesta na teli aj na duši, ponárať sa do hĺbok toho druhého. Stačí len chvíľa s Pánom Strojov, aby mi pozmenil biochémiu v mozgu a bytie sa stalo znova ľahkým. Nech svet zhorí, mne je to teraz jedno.