Hlavou vpred do nového roka

 Pondelok v skorú rannú hodinu. V živote by mi nenapadlo, že vbehnem do roku 2024 ako dobrá atómovka. Bože, mne je tak strašne fajn! Došla som až sem a zúročila všetku drinu. Dnes som si istá, že každá slza, každá kvapka potu, každá preliata myslienka, stáli za to. Za peniaze som si kúpila Slobodu s pridanou hodnotou. Pre mňa, samozrejme. Stabilné zamestnanie, kde si môžem dovoliť vypadnúť. Schopný príjem, k tomu drobáče z fušiek, keď niečo chcem alebo potrebujem, tak to skôr alebo neskôr budem mať. Hlavnými hrdinami sú ale ženy, ktoré mi vybojovali právo sa slobodne rozhodnúť o mojom reprodukčnom zdraví a tragikomická Slovenská legislatíva, ktorá aj napriek silnému vplyvu katolibancov takú možnosť s menšou obštrukciou ponúka. Teraz si môžu všetci nasrať, posledné slovo bolo Moje.

Úžasné, ako dobre to padlo. Hrobárova Dcéra si ide svoje a po svojom. Mne sú deti u zadku. Nech má, kto chce, ja nechcem. Chcem si užiť túto divnú jazdu zvanú život. Motať sa svetom, ochutnávať ako ináč svieti slnko na krásnych miestach, zabúdať na čas v dobrej spoločnosti, strácať sa v meditáciach, plynúť spolu s dňami. Som iná, nemôžeš čakať, že pôjdem s davom. Dav mi nesvedčí, no ako kulisa na zamaskovanie, môže byť.

Veľmi si prajem, aby to bola predzvesť dobrého roka a vôbec by som sa neurazila, ak by bol výnimočný v pozitívnom zmysle slova. Rada si nechám vyraziť dych, odstreliť dekel a zastaviť chodenie niečím dobrým. Ach, bodaj by sa konštelácie nebeských telies a priazeň čínskeho boha Srandy otočili v môj prospech. Dobrého ešte nebolo toľko aby som povedala, že viac nechcem, nech už je to čokoľvek, len to musí byť fakt dobré...easy.

A aj keby zajtra zanikol Vesmír, ja zaspávam s vedomím, že to nie je márne.