Krásne prekliatie v autistickej verzii

 Hoci svieti slnko, dni plynú ako za sychravého počasia, ktoré sa zarýva až do kostí. Nepohodlie sa mieša s komplikáciami, kam sa len otočím. Stále nie a nie pominúť. Lezie mi to na mozog , že nemôžem očakávať nič dobré. Nevadí, aspoň sa môžem hrabať sama v sebe a sledovať vlastnú existenciu. A nejak furt neviem, či som totálny lúzer alebo popiči osoba. Zatiaľ sa zdá, že som leda tak popiči nepredvídateľný wierdo. Fakt neviem, v čo som sa to vyvynula. Mám podivné zamestnanie, v posteli mi spávajú dva zmetáčiky, bavia ma nevšedné veci a najviac zbožňujem chodiť po vonku vo vulgárnom tričku. Predbežné výsledky, stále bežiaceho výskumu, sú také, že s tričkom FUCK OFF sa výrazne znižuje šanca na interakciu a ľudia si držia odstup od môjho osobného priestoru. Keď si k tomu dám ešte kvety do vlasov, tak je to krásne kombo, rozkošná a jedovatá zároveň. Našťastie sme zvieratá a tak sa dajú využívať ťahy na inštinkty a podvedomie, aby sa nepribližovali. Áno, viem, že som pekná, no som aj autistická a moja realita sa odohráva na hrane svetov, kde už majú veci posunutý význam. Rezignovala som na ľudí, nebaví ma večné sklamanie z toho, že sme jednoducho príliš rozdielny a naše svety sa míňajú na svetelné roky. Pochopila som, že najlepšiu spoločnosť, akú môžem mať, som ja sama. A ešte zmetáčiky! Väčšinu času som v Myšlienkovom Paláci, oddelená od sveta múrmi. Ak mi nechcete rozumieť, tak neotravujte a nezavadzajte.

Už som sa poučila, že so svojou naivitou si musím dávať extra pozor a neveriť nikomu a ničomu. Nedarí sa mi odinštalovať kaleráb, že všetci ľudia sú ako ja, tak s tým už rovno rátam. Dospelácky život s autizmom je iný level humoru, ako vietor z dvoch svetových strán. Som v štádiu, keď beriem ako default settings, že mám presne nulový sociálny život, lebo skoro každý, s kým si rozumiem, musí bývať cez pol mapy. V minulosti som iným túto možnosť závidela. Dnes mi je to jedno, ja sa pozvem na obed aj na pivo. Filozofia, že ak nemám fakt kvalitnú väzbu, ktorú by som mohla napĺňať, tak tú energiu investujem sama do seba. Nechcem byť ako ľudia, ktorí sa nikdy neopýtali, kto vlastne sú. Najlepšie je, že mám celý život na to, aby som to zistila a porozumela sama sebe. Kým niekto príde na hranu svetov, môžem objavovať jej nekonečno.  Nemá zmysel roniť slzy, keď podstata života je v nepredvýdateľných zvratoch a nejaké na mňa, s istotou, čakajú. Život nemá zmysel a je len mojou voľbou, ako ho prežijem. Chcem ho prežiť ako Hrobárova Dcéra, pri ktorej sa podivne zakrivuje realita.

Divné pohľady, lebo nezapadám. Plus tridsať, slobodná, bezdetná, podotýkam, že rozvedená tiež nie som. Asi je s ňou niečo v neporiadku a ono aj je! Sloboda je krásna a návyková. Nemusím nikomu vysvetľovať, kam idem a kedy sa vrátim. Hrám sama za seba... ako vždy.