Doraz ma alebo mi daj vydýchnuť

 Ako to už pri mne býva, Vesmír si občas do mňa kopne. Lebo môže a schytala som kokotskú trajektóriu. Najprv ma však navnadil bombovým orgazmom od Pána Štýlového, to aby som poľavila z ostražitosti. Najprv som schytala nevydarenú oslavu Hrobára, ktorý akosi zabudol domyslieť všetky podstatné organizačné a logistické veci. On len nakúpil žrádlo aj to polovicu zabudol a aj piva bolo málo. Tu mi dvihlo tlak prvý raz, druhý prišiel, keď sa moja šichta zmenila v nočnú moru. Pohromy chodia z nečakaných strán. A to nehovorím, že opäť testujem svoju finančnú rezervu. Ako to len nazvať, nepríjemné obdobie, keď je všetko zabalené v hromade problémov a ak tie, tak sa nejaký objaví aj sám od seba. Sa len zakukliť hlboko v sebe a prečkať nepriazeň. Čo iné mi ostáva... Zdá sa, že si Život plynie cyklicky ako ročné obdobia. Dni pokoja a hojnosti sa striedajú s dňami nepriazne, keď to chce brnenie a zvažovať každý krok. Možno si to len namýšľam, no v konečnom dôsledku je to jedno. Čo môže byť viac, než byť autistickou projekciou fyzikálnych zákonov?!

Predieram sa dňami rozladená, všetko čo chcem, je doklepať to do večera. Časy sa menia, stačí si počkať a potrénovať trpezlivosť.