Na vlne

 Svet môže horieť, teraz sa ma nič netýka. Spokojná kôpka buniek na oxytocínovej vlne. Prisahám, zabudla som, čo dokáže spôsobiť príjemná interakcia s inou ľudskou bytosťou. 

Po až nepríjemnej sérii nevydarených pokusov s Pánom Strojov sa Čínsky boh Srandy zľutoval. Možno je trpezlivosť fakt môj smer. Počkám si na svoj moment! Podarilo sa nám zladiť kalendáre, získať priestory a vymyslieť plán. Vyzdvihol ma zo zamestnania, kde som sa, samozrejme, zdržala. Nevadí, napravila som to tým, že počas cesty som z pod šiat vytiahla nohavičky. Nepomohlo mu to sústrediť sa na šoférovanie ale uistila som ho, že plán sa nezmenil. Prieniky na mnohých úrovniach. Uzrel a ochutnal jeden z mojich najvzácnejších svetov. Prehĺtať Pána Strojov na Hrobárovom gauči, kým je mimo mesto je také... Hej, stále som Dezolát a stále som za každú srandu. Preto žijem, aby som stvárala blbosti a užívala si existenciu krásnych ľudí. 

Stále som len zviera a niektoré pudy hýbu svetom. Zbožňujem jeho hormonálny koktejl, ktorý prepína mozog do pohodovej roviny. Stačí, že ma pretiahne a pomojká a rázom sa mením v spokojný lišajník, ktorý už nechce hubiť ľudstvo a môžeš na ňom rúbať drevo. Ostré hrany sa obrúsili a zavládol pokoj. Hlad dostal svoju obľúbenú pochúťku a aspoň na chvíľu utíchol.