Zlé načasovanie

 Dnešok mi dával pracovne zabrať a samozrejme, Vesmír funguje v podivných vlnách tak mi do toho ešte Námorník z ničoho nič zadrel, že som zamilovaná. Nechcem sa rýpať vo svojich pocitoch, ktoré potlačujem a strkám do skrine ku kostlivcom. Hoci mi to podvedomie potom dáva vyžrať. Pocity sú nebezpečné a z toho dôvodu zakázané. K čomu sú pocity, ktoré sa nedajú naplniť a môžu zraniť?! Tak ich nastrkať do skrine a nechať zapadnúť prachom. Táto téma má značne znervózňuje, lebo nemám odvahu čeliť sama sebe a realite. 

V kostiach ten zvláštny pocit, že čosi sa deje na pozadí, kam nedovidím.