Zatnúť zuby

 Opäť sa tu stretávame za známych podmienok. Koniec dlhého turnusu a pivo. Ľudia sú peklo a miestami mi neskonale lezie na nervy slúžiť im. Nakakať, účty musím z niečoho platiť a skôr alebo neskôr sa hrany obrúsia.

Ak by to záležalo len na mne, ostala by som navždy v iných svetoch, ďaleko od všetkého čo musím. Hrobár ma v nedeľu vzal na výlet. Niet asi väčšej bolesti ako sa dotýkať vzdialenej minulosti, sledovať svet z nepoznanej výšky, opájať sa neskonalými výhľadmi a na druhý deň nasadiť masku služobníčka a odpoveď na kokotské otázky. Hoci som sa driapala hore strmým kopcom a fučala ako lokomotíva, do posledného kúska svojej existencie som chcela ostať v tom momente. Každý kúsok nepohody a fyzickej bolesti sa zdal malicherný a zanedbateľný. Driapali sme sa k nebu spoločne aby nám potom výhľad vyrazil dych. Neviem ako to robí, no zakaždým mi dokáže vyraziť dych a zabezpečiť nezabudnuteľný zážitok. Dvaja pokrvní autisti, čo by sme chceli, že?!

Svet sa podivne zakrivuje a zahýba do nesprávnych smerov. Námorníkovi rodičia sa po 42 rokoch manželstva rozišli. Pána Strojov žerie depresia a útrapy dospelých ľudí. Zajtra som mala ísť na oslavu ale tá sa kvôli pohrebu zrušila. Ach, môcť tak aspoň ponúknuť objatie a nejakým spôsobom pozmeniť chod sveta. Ak niečo fakt nenávidím, tak je to bezmocnosť. Keď mi na niekom záleží, tak budem niesť na ramenách váhu celého sveta až kým sa viac nebude dať. Ako osamelá autistická kreatúra si najviac vážim úprimný záujem inej ľudskej bytosti a to je pre mňa dostatočný dôvod aby som šla na kraj sveta alebo sa pobila s deväťhlavým drakom. 

Zajtra mám ísť na pivo s Pánom Uniformovaným. Bohyňu, už je to pár rokov, čo sme sa naposledy videli. Hoci má žerú obavy, neviem sa dočkať. Hrozne ho chcem objať a byť aspoň na chvíľu v jeho prítomnosti. Ťažko sa zabúda na časy, keď som utekala nocou aby som sa mohla skryť v jeho posteli a počúvať ako zo spánku mumle. Som zvedavá, čo naše stretnutie urobí s mojim vnútrom a aké pocity vo mne vyvolá. Tak či onak, pomáhal mi písať nezabudnuteľnú kapitolu, ktorá má veľké miesto v mojom živote, srdci aj rozkroku. Už len nech sa to neposerie.