Nežná a Námorník

 Poslednú dobu premýšľam, že je akési zvláštne obdobie. Cítim to až v kostiach, že je život spomalený a pichľavý. Kam sa len pozriem, samé neveselé udalosti. Ako stojatá, mútna voda v ktorej číha len nepekné. Rovnako cítim, že je to len ďalšie obdobie, ktoré ako prišlo, tak aj odíde, len sa zakukliť sama do seba.

Dnes mi bolo pripomenuté, aké krásne môže byť podvedomie a ako vie dať perfektne mierenú. Sníval sa mi sen: s Námorníkom sme vypadli do dovolenkového rezortu v krásnom prostredí lesa. Večer sme sa vybrali na prechádzku, keď vybral brčko a s nadšením sme ho odpálili. Dobré stavy, úžasná príroda, našliapnuté to malo fantasticky. Zrazu jedna vec upútala moju pozornosť. Neistá tým, čo vidím, opýtala som sa Námorníka, či som moc alebo tiež vidí kúsok od mňa Nežnú. Odvetil, že ju vidí tiež. Absurdnosť tej situácie trvala len sekundu a hneď som sa k nej vrhla. Zo začiatku mi hrýzla prsty ale mne to bolo jedno, bola som opäť s Nežnou a na ničom inom už nezáležalo. Od toho momentu sa sen začal zlievať do jedného šťastného celku, keď s Nežnou prestalo existovať zlé. V ďalšom momente sna som čosi riešila v rezorte a potom sa vybrala za Námorníkom. Ten v odľahlej časti areálu vykopával nejakú bronzovú sochu zo zeme. Bol bez trička, jasný slnečný deň spolu s potom zdôrazňoval línie jeho tela, Nežná sa motala okolo a riešila si svoj psí biznis. Ten obraz ma úplne ochromil a ja som dlhú chvíľu sledovala scénu, kde sa zlievala radosť z Nežnej a túžba po Námorníkovi. Paralyzovaná som nechcela aby to niekedy skončilo a zároveň šialene túžila vrhnúť sa na Námorníka. Až keď som bola kúsok od neho, tak si ma všimol. Začali sme sa rozprávať a ja sa v kútiku mysle zvažovala ako si ho naservírovať do postele.

Zazvonil budík a ja som sa ocitla v realite. Pokojné nedeľné ráno otrávené chystaním sa do zamestnania. Horko som oľutovala, že som sa zobudila. Celý deň sa snažím nerozplakať a prehltnúť lož, ktorou mi vlastné podvedomie trafilo perfektne mierenú, ktorou má úplne vykoľajilo. Celý deň sa snažím zrovnať s tým, že mi podvedomie predhodilo to, čo nemôžem mať aj keď by som si neskonale priala. Opojné momenty šťastia poskladané z nesplniteľných snov. Rany o ktorých som si myslela, že sa zajazvili sa dnes opäť otvorili. Nechcem byť pri vedomí a zároveň sa bojím ísť spať, že mi podvedomie opäť zlomí srdce tým, čo si želám a čo je nemožné.

Nepotrebujem ľudí, viem si ubližovať aj sama.