Milovaná Trupáreň

 Trupáreň je výtvor, ktorý nosí úžitok roky a zároveň je to najlepšie, čo som mohla vyrobiť. Vedomie si v nej môže uľaviť vyzvracaním textu, ktorý by inak ostal nevypovedaný. V Trupárni ostali fragmenty svetov, bytostí a dôb, ktoré sú dnes, len blednúcou spomienkou, kdesi v zabudnutom zákutí mozgu. Spomienky na ľudí, ktorí boli voľakedy súčasťou môjho života a dnes sú len slovom v texte. Miesta a doby, ktoré som žila a kde slnko vždy svietilo ináč. Útržky toho, čo má formovalo až do dnešnej podoby. Rôzne tvary mňa samotnej, všetky tie chujoviny čo som povystrájala, cítila a myslela si. Hlboké pády, sladké momenty a bizarnosť bytia v celom spektre. 

Trupáreň je najlepší darček aký mi moje mladé ja mohlo dať. Nebudem klamať ak poviem, že zbožňujem čítať svoje staré články a na moment sa vrátiť do reality, ktorá raz bola pravdivá. Ešte sa mi nestalo, že by som narazila na text, kde by som neznášala autorku. Stále hltám vlastné slová a som zamilovaná do toho, čím som raz bola a čo zo mňa vypadlo. Život je príliš krátky a príliš krásny na to, aby som ho márnila nenávisťou jedinej bytosti, ktorú skutočne mám - seba.

Čítanie starých článkov mi dodalo chuť opäť písať. Zanechať tu darček svojmu budúcemu ja. Pripomenula som si svet s Nežnou a srdce sa mi zachvelo žiaľom. Obohacovala môj život merateľne a nútila má žiť, aj keď každý kúsok mňa chcel zomrieť. Najlepšia kamoška akú som kedy mohla mať a ktorá mi nespočetne krát zachránila život. Našťastie kúsky nej ostali tu, ako nádherné fresky na stenách môjho myšlienkového paláca.

A pre zablúdileho návštevníka? Aj takto môže vyzerať realita niekoho, kto kráča pod rovnakým slnkom.