Víkend počas týždňa

 Pocuckávam Svijanského rytíře ako odmenu za zvládnutý pracovný turnus. Pre mňa začal víkend a musím uznať, že ma baví nepravidelne pravidelná pracovná doba, vďaka ktorej môžem mať víkend uprostred týždňa. Dáva mi to slobodu riešiť si veci počas týždňa alebo zdrhať na výlet, kým sú všetci v škole alebo práci.

Celý deň mi vedomie okusoval známy pocit, že sa deje niečo na pozadí. Pocit, že tam, kam už nedovidím sa roztočili kolesá a čosi sa dalo do pohybu. Najprv som si myslela, že si to len z nudy nahováram. Podvečer má (ne)prekvapilo, že sa mi rozblikala žiadosť o priateľstvo od bývalého mojej matky. Od toho, ktorý mi povedal, že sa s ňou rozišiel lebo sa zamiloval do mňa. Jo, vtedy mi to dalo derealizačnú na pol dňa a volala som Pána Strojov aby mi pomohol ukotviť sa v realite. WTF prekopávka za desať bludišťákov. Žiadosť som zrušila a správu bez prečítania zmazala. Naj si naserie. Si po rokoch spomenul, že existujem len kvôli tomu, že stretol môjho príbuzného. By ma zaujímalo, či sú ľudia posadnutí inými všeobecne alebo to len ja mám magickú schopnosť dostať sa iným pod kožu a zotrvať tam veky. Ktoho vie?! Ja isto nie.

Pousmiala som sa vo svojom nedobytnom myšlienkovom paláci a plyniem si ďalej svojim svetom. Odkedy som zistila, že môžem rozhodovať o tom, kto bude v mojom svete, tak túto možnosť aktívne využívam. Keď sa rozhodnem, som nedosiahnuteľná a môžu robiť aj trojité saltá vzad cez horiace obruče. Mám posledné slovo, môj svet je posvätný a ja rozhodujem, kto je hodný vstúpiť doň a koho v ňom chcem. Aspoň keby posielali pohľadnice alebo drobné ale to už by som chcela príliš.

V mysli som pri svojich zemiačkoch o ktoré sa pôjdem zajtra postarať. Mala by som nachystať hudbu, nech sa im rastie v lepšom rytme. Už teraz sa teším, že budem vonku, loviť mini dinosaurov, s hlinou za nechtami desiatovať a pozorovať koi kapríkov. Prisahám, keby ste mi pred rokmi povedali, neverila by som Vám. Život sa stočil nečakaným smerom a ja zakaždým zomieram od šťastia. Mohli by ma krájať a žmýkať, tieklo by zo mňa rýdze šťastie. Šťastie na tak nepredvídateľnom mieste a z tak divných dôvodov. Nevadí, ako vravia citáty, nie je podstatný cieľ ale cesta k nemu. 

Život je absurdný, nepredvídateľný a kokotina celkovo. Čokoľvek si myslím, čokoľvek tuším, nič z toho nie je pravda a niekde číha zvrat v deji. Pri živote ma drží minimálne zvedavosť, čo si ten darebák prichystal ďalšie, lebo zatiaľ je to divoká jazda.