Amplituda

 Keď sa svet roztrieštil na milión kúskov a istoty prestali existovať, keď ma stráty poranili až na samotnú podstatu existencie, som sa po nociach schovávala v hudbe a snažila sa to všetko ustáť.  Taký ten kokotský monent, keď príde fatálna zrážka a nedá sa to zastaviť. Všetci plaču, plačem s nimi. Najhoršia nočná mora, z ktorej aspoň na moment utečiem len spánkom. Takto musí vyzerať peklo. A pri tom je to len prezlečená láska, ktorú treba odstrojiť.

Ostáva už len mesiac k pomyselnému prelomu rokov. Môj vymyslený magický moment, keď sa život vygumuje a ideme ďalej od rovnovážneho stavu. Patetické? Určite. Potrebujem dôvod ostať nažive, lebo ma už fakt nebaví dostávať večne na piču od Vesmíru. Amplituda bytia, chcela by som veriť, že sa nedá byť večne v len v mínuse, že kúsok šťastia tam niekde čaká aj na mňa...

A ak nie?

Tak to bola cool jazda a snáď sa raz ešte v nejakej podobe stretneme.

Poznáš, keď si dopečený a namotáš sa nejake slovo, lenže večným opakovaním nastane Jamais vu? Amplitudu zapisujem k príbalovému letáku. Nemohol by sa môj mozog odbavovať derealizačnými? Tie aspoň majú eufóriu.