Platňa na pranie

 Svet sa spomalil a utíchlo. Teraz je môj čas. Pohodlne sa uložiť a pustiť platňu.

Boh ma musel, vo svojej neskonalej cynickosti milovať, keď vymyslel pekných mužov. Úplná paráda, keď jedného takého môžem mať.

Čo ti budem klamať, aj ja mám rada krásu a s radosťou sa s ňou obklopím. Estetické porno, keď stojíme nahí pred zrkadlom. Dominantný samec, niet pochýb o tom, že ak dobre trafí, budeš minimálne nejaký čas jesť slamkou. Vedľa neho ja, štíhla srnka. Hora a stebielko trávy. Mám rada ten diametrálny rozdiel a to sme obaja ľudia. Milujem, keď sa postaví a na pozadí toho obrazu sa vznáša štipka veľkoleposti. Presne taká štipka, ktorá zvýrazní farby a línie. Štipka o ktorej nevie... Tá štipka si našla cestu aj ku mne a vyťahuje na svetlo moju krásu. Nemôžem byť ani pri najmenšom škaredá, keď ožužlávam krk tomu najmužnejšiemu mužovi, akého som doteraz stretla. Lahodné, správne dozreté potešenie, ktoré mi nedáva inú možnosť, len byť nádherná. V jeho náručí vyzerám ako krehký prútik a z tamaď sa všetko zdá bezpredmetné a vzdialené. Prehodí si ma cez plece, ako by som vážila len závan vetra. Lahodné pocity, roztápať sa pri nežných dotykoch. Toľko nežnosti nemám ani ja. Milujem každý kúsok jeho tela, lebo je úžasné a triafa tie správne struny v mojom vnútri. Rýdza posadnutosť, keď sa ho nedokážem prestať dotýkať. Chcem ho cítiť... na sebe, v sebe, vedľa seba... Veľmi dobre to vie, preto mi niekedy napne svaly a ja sa do troch sekúnd roztekám po podlahe. Neviem si pomôcť a ani nechcem. Vychutnávam si svoj hlad po ňom a jeho jedinečnú chuť. Plná pusa... 

Jeho osobnosť je rovnako nádherná. Varovala som ho, že som Autistka a teraz zisťuje empirickou skúsenosťou, čo si to ulovil. Niekde ma odložený bezodný hrnček trpezlivosti a má ju predovšetkým vtedy, keď ja už žiadnu trpezlivosť so sebou nemam. Zlým vtipom som musela prísť na chuť, malá cena za skvelého muža. Skrýva v sebe múdrosti, ktoré má obohacujú, dokážem sa pri ňom rozplakať, keď je život príliš. A to je na Hrobárovu Dcéru, schovanú za hrubými stenami Trupárne, slušný výkon. 

Pán Veľkolepý mi pomáha oživovať vnútro a chuť zastaviť čas. Aby tie magické momenty ostali navždy, aby nemali konca. Návykový trip na oxytocíne. Kakať na dojazdy, chcem každú kvapku. Všetko to chcem! Modriny na zadku, rozvŕzganý stôl, driemkanie v jednom veľkom klbku, nenávisť a opovrhovanie ostatnými. Fantastická dvojka pacientov. Som si istá, že niekde v paralelnom vesmíre spoločne hubíme ľudstvo a náramne si to užívame. Dezoláti vo všetkých smeroch. Rada si koledujem a dráždim nerv. Potom mi je dôrazne vysvetlené, kam patrím a kde je moje miesto. Och, áno, ak mám byť spokojná, potrebujem vyjebať rozum z hlavy... Často... Pánovi vždy k službám, podľa jeho chuti.

Vášnivá špirála nadržaných prasiat, lebo takto nám to chutí..