Čo som si navarila, to si aj zjem

 Už dávno som sa necítila tak prázdno. Všetko v mojom vnútri utíchlo a je to neskutočne nepohodlný pocit. Všetko je super a zároveň úplne na kokot... Lebo taký je život.

Onedlho to bude pol roka, čo som pochovala Nežnú. Stále prídu momenty, keď mi jej absencia trhá srdce a ja sa nechcem zmieriť s tým, že som tu ostala bez nej. Cítim sa stratená a stále zúfalo hľadám, kotviaci bod v realite. Bez nej už život nie je taký istý a hoci idem ďalej, stále cítim prítomnosť Nežnej pod kožou. 

Pokúšam sa o vzťah, no ide mi akurát tak zraňovanie a triafanie na citlivé miesta...