Keď sa chce.... Tak sa nedá

Ďalšia náročná lekcia za mnou. O to viac chcem utekať preč.
"Ak sa chce, tak sa dá."
Najväčšia kokotina akú môže dilino vypustiť z úst. Som na autistickom spektre a je jedno ako veľmi sa budem alebo nebudem snažiť. Žiadne množstvo mojej snahy to neprebije. Ľudia to podvedome vycítia, že som iná a odsunú má bokom ako chorú morom. Každá snaha je zbytočná, nezapadám a nikdy ani nezapadnem.
Svet proste neberie aká som a mala by som prestať existovať alebo sa odsánkovať niekam na samotu. Aby som nekazila vzduch.
Moja sladká naivita, že stačí nerobiť problémy a bude to.
Zahodiť všetkých a ostať sama. Stabilná, spokojná, prijímaná.
Jediný človek, ktorý ma skutočne miluje a prijíma, som ja sama.
Ostatní majú nekonečné pripomienky, vadí im, že mlčím, vadí, keď hovorím. Nedobre, keď sa nejak tvárim, nedobre, keď sa netvárim.
Prídem bližšie so snahou o pochopenie a dočkám sa noža v chrbte.
Chcem ostať ďaleko, nedosiahnuteľná, v bezpečí.