Nedá sa újsť

Približuješ sa s istotou a môj tlak stúpa do astronomických výšin. Chcem ustúpiť ale už nie je kam. S úsmevom beštie ma zvieraš do náruče a vrážaš ho do mňa. Z úst mi zaznie zavzdychanie a telo sa poddá tvojim plánom. Čepeľ páli a to šialenstvo sa nedá opísať. Povytiahneš a bodneš znovu. Držíš ma pevne aby som sa nemohla pohnúť ani o milimeter. S každým zavzdychaním tvoja beštia rastie do väčších rozmerov. Nútiš ma hovoriť i keď mám myseľ zatemnenú. Jedináčik aj keď jedináčikom nie si.
Bodáš znova a znova. Zavrela som oči pred tým žiarom. Bojím sa, že sa spálim a zhorím.
Jedináčik, ukonči moje trápenie, nech môžem prehltnúť horkosť tvojich slov.
Som len tvoj odraz v diaľke...
Až bolesť povolí a bude po všetkom, vynesú naše telá do prázdnoty