Krv nie je voda

Život má zvláštne cesty a záľubu v nečakaných zvratoch. Nikdy by mi ani nenapadlo, že dnešok môže byť reálny.

S ocom sme si na piatok dohodli stretnutie. Netuším, kam sa stratili štyri hodiny času.

Pred stretnutím by sa dala moja nervozita krájať. Domov som sa vracala s úsmevom. Zažila som neuveriteľne príjemný večer.

Ale všetko je inak, čo pravdivé sa javí.

Pre moju nekonečnú zvedavosť je otec hotový poklad. Veľmi túžim spoznať ho, vidieť jeho skutočnú tvár. Dáva mi možnosť robiť to, čo zbožňujem: spoznávať cudzí svet.

Ako nový, nepoznaný svet. Čokoľvek si myslím a predstavujem, sa zráža s realitou, ktorá je odlišná. Vytváram si nový obraz a nový názor. Spoznávam nepoznané.

A to nehovorím o jeho znalostiach a záujmoch, ktoré dávajú do pozoru každý záhyb môjho mozgu. Už len samotná predstava, že je tu možnosť ako ďalej rásť a nasávať informácie je neodolateľná!

Zvláštne, neuveriteľné...

Vykročila som smerom k nemu a on urobil to isté. Hoci je medzi nami obrovská priepasť, po dnešku jasne vidím hromadu cestičiek, ktoré by nás mohli doviesť k sebe.

Najprv nebolo nič, potom som stála bezradne a hľadala akýkoľvek náznak kadiaľ ísť. Cestičky sa vynorili samé a pridali nevyslovenú myšlienku, že možno k sebe máme bližšie, než sa zdalo.

Sranda nastane, až sa to dozvie mama. Vsadím tri drevené nohy z veľryby, že z toho bude teatrálne predstavenie a ukážka jej pokrivenej osobnosti.

Už to poznám a viem s akým nepriateľom mám česť.

Prosím, zaželaj nám veľa šťastia, ešte je dlhá cesta pred nami.