Z pamätí
Napísané 5.9.2014
Krok strieda krok a ja kráčam nekonečným časom a priestorom. Neúplná, roztrieštená a maličká. Tmou i svetlom, horami i dolami. Sprevádzaná východmi a západmi Slnka. Opatrovaná Hviezdnym Nebom, ktoré nado mnou bdie. Hľadajúc len to, čo by naplnilo moje vnútro všeobímajúcim pokojom. Výbuchy emócii, drancujúce jemnú krajinu môjho vnútra musia ustať. Spôsobujú erupcie slaných sĺz z hĺbky duše a opantávajú srdce bolestným tŕnim. Preto hľadám Pokoj, hľadám cestu, ktorá by ma zaviedla späť k mojím snom.
A zrazu stojíš na ceste, nahý a bez ostychu. Čosi vo mne šepká, že si kľúčom k ukončeniu bolesti. Krásne zeleno-hnedé oči ktoré má zvádzajú k pohľadu do nich. Nechcem, bojím sa toho, čo je v nich. Ale túžba je silnejšia, možno v nich nájdem to, po čom túžim. Naše pohľady sa stretávajú, prenikám hlbšie a zrazu prudký pád. Niet šance na výkrik! Padám do hlbín vesmíru v tvojich očiach. Padám ako hviezda, so strachom i s radosťou.
Tma, tma a v tej tme ja. Pevná pôda pod nohami a v jemnom svite hviezd sa trblieta vodná hladina, ktorá ma k sebe volá. Pohľad do vlastného odrazu na hladine a v dlaniach priezračná Živá voda. Tvoj prameň a moje suché pery. Žeby si bol odpoveďou? Skláňam sa k hladine a pery sa dotýkajú studenej vody. Chutí ako hviezdy a slastne steká dolu mojím krkom. Dúškov je viac než dosť, dokonalá chuť.
Len sa napiť a rásť k nebu. Uhasiť rozžeravené vnútro a vyliečiť zranené miesta.
Napiť sa z teba a milovať ťa za to. Navždy sa strácať v tvojich očiach . . .
Krok strieda krok a ja kráčam nekonečným časom a priestorom. Neúplná, roztrieštená a maličká. Tmou i svetlom, horami i dolami. Sprevádzaná východmi a západmi Slnka. Opatrovaná Hviezdnym Nebom, ktoré nado mnou bdie. Hľadajúc len to, čo by naplnilo moje vnútro všeobímajúcim pokojom. Výbuchy emócii, drancujúce jemnú krajinu môjho vnútra musia ustať. Spôsobujú erupcie slaných sĺz z hĺbky duše a opantávajú srdce bolestným tŕnim. Preto hľadám Pokoj, hľadám cestu, ktorá by ma zaviedla späť k mojím snom.
A zrazu stojíš na ceste, nahý a bez ostychu. Čosi vo mne šepká, že si kľúčom k ukončeniu bolesti. Krásne zeleno-hnedé oči ktoré má zvádzajú k pohľadu do nich. Nechcem, bojím sa toho, čo je v nich. Ale túžba je silnejšia, možno v nich nájdem to, po čom túžim. Naše pohľady sa stretávajú, prenikám hlbšie a zrazu prudký pád. Niet šance na výkrik! Padám do hlbín vesmíru v tvojich očiach. Padám ako hviezda, so strachom i s radosťou.
Tma, tma a v tej tme ja. Pevná pôda pod nohami a v jemnom svite hviezd sa trblieta vodná hladina, ktorá ma k sebe volá. Pohľad do vlastného odrazu na hladine a v dlaniach priezračná Živá voda. Tvoj prameň a moje suché pery. Žeby si bol odpoveďou? Skláňam sa k hladine a pery sa dotýkajú studenej vody. Chutí ako hviezdy a slastne steká dolu mojím krkom. Dúškov je viac než dosť, dokonalá chuť.
Len sa napiť a rásť k nebu. Uhasiť rozžeravené vnútro a vyliečiť zranené miesta.
Napiť sa z teba a milovať ťa za to. Navždy sa strácať v tvojich očiach . . .
Též znám takové oči, ve kterých bych se dokázala ztratit.. :)
OdpovedaťOdstrániť