Straším samú seba

Môžem si na zoznam pripísať ďalší zvláštny zážitok. Keď som raz povedala, že som ako Will Graham, jasné, že som s nadsádzkou žartovala a nebola to výzva!
Neznášam skóre ranné vstavanie, tak som sa odložila do postele, nech pozbieram aspoň nejaké hodiny spánku.
Precitla som, že ležím na chrbte v posteli a pozerám na stenu. Dezorientovaná a zmätená. Neviem, kedy som sa zobudila a ani ako dlho som čumela do steny. Hodnú chvíľu mi trvalo prijať, kde som a koľko je hodín.
Brrr, ešte teraz mám z toho husiu kožu a zvláštny pocit. Jednak nikdy nespím na chrbte a jednak nebolo príjemné, keď mi vedomie nabehlo do takej situácie.
Niečo je zle...