Utečieš ale neschováš sa

Ach, tá moja naivita. Myslela som, že odchodom sa oslobodím. Peklo má však dlhé ruky, ktoré stále zvierajú môj krk.
Podvedomie sa nepokojne mrví a ja sa zobúdzam každý jeden deň, tesne po východe slnka. Aj krátke zdriemnutie je poznamenané nepokojnými snovými obrazmi. Zvláštne, že zaspávanie mi problém nerobí. Teda nerobí, ak môj relatívny pokoj nenaruší Námorník s novinkami, ktoré sú všetko, len nie pekné.
Neviem uzavrieť kapitolu, ktorej chýbajú podstatné odpovede a ktorá sa blíži k vyvrcholeniu. Dejstvo eskaluje, snažím sa pripraviť ale viem, že na to, čo príde, sa pripraviť nedá.