Tragéd na bicykli

Skoré ráno, som hore už viac ako dva a pol hodiny a za sebou mám viac ako šesť kilometrov.
Keby som začala písať všetky tie sračky, ktoré sa dokážu stáť v mojom živote a aj sa stávajú asi by to bola tragikomická kniha.
Veci o ktorých snívam sa dočasne vyplnili, lenže spôsobom, ktorý pripomína horor.
Tak aspoň viem, že aj v pekle je nádherná nočná obloha akú v meste nevidieť a nepohodlné sedadlo bycikla ponúka prchavý moment šťastia, keď sa ženiem rannou tmou pustým vidiekom.
Všetko je tak absurdné až abstraktné!
Zamračená obloha, v diaľke blikajúce červené svetlá veterných turbín. Po rokoch na požičanom bicykli, kde ledva dosiahnem na pedále si to ženiem skorým ránom a hľadám chodník, ktorý sa objavuje a stráca.