Mango v posteli

Keď je človek prázdny, je ťažké vyjadriť akúkoľvek myšlienku. Prázdno tak veľké, že sa nezmestí do slov a snaha obkresliť ho zlyhávajú.
Tak si ležím v posteli a napchávam sa mangom, ktoré zľahka chutí po cibuli. Čo iné čakať, keď som poprosila Nemca aby mi ho nakrájal.
Ešte aj nová spolubývajúca, plavovlasá nemka prejavuje viac záujmu o moju osobu ako on.
Nie žeby som sa zo dňa na deň stala ľudomilom, to len psom sa v poslednej dobe zdám veľmi sympatická. Najprv sa odo mňa nevedel odlepiť rešpekt vzbudzujúci obor v požičovni nákladných áut. OK, nebola som v tom tak úplne nevinne. Najprv ho zaujal pach Nežnej z môjho oblečenia a ja som potom neodolala škrabkaniu na krížoch. Obor nacvičoval zaujímavé jóga kreácie, keď sa od blaženosti ledva udržal na labkách.
Plavochlpá nemka ma niekoľkokrát denne chodí pozdraviť a minimálne raz deň si zmyslí, že ma vypusinkuje. To si počká až si sadnem na gauč aby ma mohla zablokovať a poolizovať mi ucho. Poprípade si do mňa príde utrieť špinavú bradu.
Byť obľúbená je náročné...
Ťažko sa totiž utápa v melanchólii, keď sa zo mňa niekto tak strašne teší.
Nežná si na prejavovanie náklonnosti nepotrpí, na presladenú pijavičku sa mení len keď je hladná a pýta si jesť. Jej láska sa skrýva v drobnostiach, ako keď za mnou chodí ako tieň, či počas venčenia, keď z času na čas kontroluje, či som sa nestratila.
Na vidieku kvitne aj vo svojej starobe. Dlhé prechádzky po poľných cestách, po okraji lesa, kde si môže behať na voľno koľko sa jej zachce a neprebrné množstvo rôznych pachov, ktoré môže ňuchať na každom steble trávy. Len tie obrovské, divne páchnuce stvorenia s podkovami ju vyvádzajú z miery a desia.
Tak či onak, pohľad na to ako si spokojne vykračuje krajinou uspokojuje.
Smutné je akurát to, že ja by som kráčala viac, nech aspoň na chvíľu zaženiem démonov ale ona už má svoj vek a kilometre v labkách.

Ako by som len brala prechádzku nocou, zdielať momenty pod nádhernou hviezdnou oblohou s iným človekom. Ponúknuť mu magický kúsok mňa samej v obraze.
Správne miesto, no nesprávny čas pre jednu obyčajnú túžbu.
Chcela by som sa podeliť o tú nádheru, keď všetko pohĺti čierno čierna tma a nad hlavou žiaria tisícky hviezd. Rozpínajúci sa vesmír, pri ktorom sa život zdá tak smiešne malý a krásny.
Trvalo mi tri dni a dve scény, než som donútila Nemca ísť so mnou a Nežnou na 1,5 km vzdialenú benzínku. Pohyb by mu mohol uškodiť, ešte by nebodaj schudol alebo niečo také.
Som ešte viac sama, než som bola...
K tomu prázdno, ktoré ma ženie preč od ľudí a bludný kruh sa uzatvára. Utekám do polí aby som bola sama so sebou. Keď je škaredo, tak sa schovávam pod perinou, kde sa obrazy zo snov zdajú tak blízko, že stačí natiahnúť ruku a...
Plné vrece dotykov, ktoré niet komu dať. Vychladnuté srdce, ktoré čaká na čas, keď sa znova rozhorí.

V skratke: patetické kokotiny