Nechaj ma dýchať

Ťažko sa píše, keď sa celou krajinou rozlieha Temnota. Len ticho a tma z ktorých otupujú zmysli. Žiaden náznak svetla hoci len z jednej zablúdenej hviezdy či svätojánskej mušky.

O to ľahšie sa dá prehliadnúť blížiace sa nebezpečenstvo.

Oh, Corazón, dostala som nakladačku akú nepamätám. No čím viac sa zo mňa snaží Temnota vymlátiť zvyšky života a zlomiť ma aby som sa vzdala, tým viac sa to vo mne vzpiera.

Valí sa to ako rozbúrene more a sotva sa pľúca aspoň z časti naplnia vzduchom, už sa valí ďalšia vlna a ťahá ma do hlbín.

Len sa skryť hlboko do seba, zavrieť všetky brány a znásobiť múry. Tam na mňa nedosiahne nikto, len ja sama.