Doba ľadová
Pomaly sa rozmrazujeme a preberáme k životu.
V pondelok som sa prebudila do podozrivo chladného bytu a letmý dotyk prezradil, že radiátor chladne a kotol je v pánu. Do toho som zistila, že Nežná niekde pozbierala celý cirkus.
No potěš panbú...
Ja som odskočila k veterinárke po vražedné kvapky a započala hubenie skákajúcich artistov. Účinok nastal rýchlo a jedného zomierajúceho artistu som našla na svojich bielych teplákoch.
K pacientovi v suteréne chodili doktori a snažili sa prebrať ho k životu. Zachraňovali nešťastný kotol, ktorý sa mal už dávno preháňať po večných loviskách s inými topnými telesami, lenže napäté susedské vzťahy jeho večný odpočinok odďaľovali.
V utorok poobede ho konečne prebrali k životu. Po viac ako 24 hodinách bez kúrenia som skoro odpadla od radosti. Netešila som sa ani 2 hodiny, keď radiátory začali opäť chladnúť a z ich útrob sa nedal začuť ani náznak pulzu.
Aj by som sa rozplakala ale celý dom stihol za ten čas vychladnúť a hrozilo, že by mi tie slzy zamrzli na tvári. S blížiacou sa nocou som chystala plán ako sa do rána nestať nanukom a podľa možností sa aj vyspať. Zabalila som sa do viacerých vrstiev a asi miliónkrát poďakovala ľudstvu za to, že skrotilo vlka a vytvorilo prenosný ohrievač. Nežná sa s nadšením napchala pod paplón a ja som krochkala blahom aj z toho kúska tepla, ktoré z nej začalo sálať. Ako jedno veľké klbko sme sa spokojne dočkali rána.
Vyliezť z teplej postele do odhadom nie viac ako 12℃ sa stalo skutočným utrpením. Zima bolí a hlavne, keď sa snažím vylízať z chrípky. Už to vyzeralo nádejne ale skurvená zima a vlhko ma vrátili tam, kde som bola.
Zo suterénu sa ozývali strašidelné zvuky, ktoré však mohli znamenať len jediné: nový kotol!
Niekedy po štvrtej som svojimi cencúlmi nahmatala teplý radiátor. Poučená z minulého sklamania som si v duchu zaželala aby doba ľadová už skončila a radšej išla vyvenčiť Nežnú. Nedôverčivo som poškuľovala po hodinách a odrátavala dve hodiny. Pravidelne som chodila počúvať, či má kotol pulz. Popáliť si ucho aby som počula ako prúdi horúca voda v trubkách sa stalo najkrajším potešením.
Už ubehli viac ako štyri hodiny a kúrenie stále funguje!
Potom zistila, že kúrenie zas nejde a skoro ju porazilo...
Dnes je to len škaredá spomienka na dobu ľadovú.
V pondelok som sa prebudila do podozrivo chladného bytu a letmý dotyk prezradil, že radiátor chladne a kotol je v pánu. Do toho som zistila, že Nežná niekde pozbierala celý cirkus.
No potěš panbú...
Ja som odskočila k veterinárke po vražedné kvapky a započala hubenie skákajúcich artistov. Účinok nastal rýchlo a jedného zomierajúceho artistu som našla na svojich bielych teplákoch.
K pacientovi v suteréne chodili doktori a snažili sa prebrať ho k životu. Zachraňovali nešťastný kotol, ktorý sa mal už dávno preháňať po večných loviskách s inými topnými telesami, lenže napäté susedské vzťahy jeho večný odpočinok odďaľovali.
V utorok poobede ho konečne prebrali k životu. Po viac ako 24 hodinách bez kúrenia som skoro odpadla od radosti. Netešila som sa ani 2 hodiny, keď radiátory začali opäť chladnúť a z ich útrob sa nedal začuť ani náznak pulzu.
Aj by som sa rozplakala ale celý dom stihol za ten čas vychladnúť a hrozilo, že by mi tie slzy zamrzli na tvári. S blížiacou sa nocou som chystala plán ako sa do rána nestať nanukom a podľa možností sa aj vyspať. Zabalila som sa do viacerých vrstiev a asi miliónkrát poďakovala ľudstvu za to, že skrotilo vlka a vytvorilo prenosný ohrievač. Nežná sa s nadšením napchala pod paplón a ja som krochkala blahom aj z toho kúska tepla, ktoré z nej začalo sálať. Ako jedno veľké klbko sme sa spokojne dočkali rána.
Vyliezť z teplej postele do odhadom nie viac ako 12℃ sa stalo skutočným utrpením. Zima bolí a hlavne, keď sa snažím vylízať z chrípky. Už to vyzeralo nádejne ale skurvená zima a vlhko ma vrátili tam, kde som bola.
Zo suterénu sa ozývali strašidelné zvuky, ktoré však mohli znamenať len jediné: nový kotol!
Niekedy po štvrtej som svojimi cencúlmi nahmatala teplý radiátor. Poučená z minulého sklamania som si v duchu zaželala aby doba ľadová už skončila a radšej išla vyvenčiť Nežnú. Nedôverčivo som poškuľovala po hodinách a odrátavala dve hodiny. Pravidelne som chodila počúvať, či má kotol pulz. Popáliť si ucho aby som počula ako prúdi horúca voda v trubkách sa stalo najkrajším potešením.
Už ubehli viac ako štyri hodiny a kúrenie stále funguje!
Potom zistila, že kúrenie zas nejde a skoro ju porazilo...
Dnes je to len škaredá spomienka na dobu ľadovú.
BOlí vše. :D
OdpovedaťOdstrániť