Podozrievaj všetkých a všetko

Jediná istota je neistota.

Nárazom do iných ľudí zisťujem, že sa nedá veriť ničomu. Aké ľahké je zaspať na pomyselnej posteli z istoty a nebyť v strehu.
Nie je to paranoja, teda myslím. Len suché skonštatovanie, lebo taký je svet. Čo platilo včera, dnes už neplatí.
Sklamania nie sú hnusné kvôli bolesti ale kvôli tomu, že podkopávajú realitu. Čomu veriť, keď zrádza rozum aj cit?
Nikdy by som to na neho nepovedala...
Čas poupraviť rovnice, ktoré aj tak nedávajú zmysel.
Snáď nás odpovede raz nájdu.

Obalená neistotou si netrúfam povedať nahlas, čo mi behá hlavou. Stále to môžem napísať potichu a využiť možnosť kalibrovať zmysly.
Uniformovaný ma asi balí.
Mother of God... Čoho som sa to dožila?!