Zlá

Príde mi zvláštne a istým spôsobom aj iritujúce, keď si na mňa ľudia spomenú a ozvú sa. Vyšťucháva ma to z rovnovážnej polohy.
Milé a naivné zároveň.
Hľadajú niekoho, kto tu už nie je. Pamätajú si ma s maskou, ktorú už nenosím a natlačenú v tvare, do ktorého sa dnes nezmestím.
Nechce sa mi ísť do konfrontácie, radšej sa rozplyniem ako ranná hmla nad jazerom. Vysvetľovanie stojí energiu a žiada si otvorenú myseľ na druhej strane.
Beriem im šancu spoznať ma nanovo, spomienky by mali ostať neporušené.
Nie je to fér, viem.