To, čo nemám a čo je iné

Súrne kúpim veľké množstvo energie!

Ako to už býva, v momente, keď som sa ako tak zmierila so samotnou, prišla vlna interakcií. Nazbierala sa mi slušná skupinka a ja nestíham s dychom. 

Reku fajn, idem na to. Rozbehla som sa a Bum! Náraz do prekážky zvanej zdeformovaný mozog. Krista Bendová, ako so mnou môže niekto dobrovoľne komunikovať?! Stojí ma ohromné množstvo energie dorovnávať rozumom, čo mi príroda nenadelila a ja tragicky zlyhávam. Cítim sa ako nepoužiteľná čínska kokotina za euro. Pekné, pokiaľ to nechceš použiť.

Zhoršuje to aj prázdno, do ktorého by mohli zvážať odpadky a tak skoro by sa nezaplnilo. Som zdesená a fascinovaná vlastnou pokrivenosťou. Konečne vidím bordel v mozgu a ten sick spôsob ako funguje. Zrkadlá neojebem...

Hlavou mi behá, či to dokážem aspoň trochu skorigovať a hlavne ako na to. A teraz mi tak nejak dopína, že kontrolovať sa ešte viac je nekonečná slučka. Stojí to veľa energie a trafiť to do správneho rozmedzia je heroický výkon, ktorý ma míňa.

Skrátka: Oh, Fuck! 

Odpadávajú vrstvy a ja s každou strácam predstavu o tom, kto som viac a viac. Rozum z logikou to celé držia pokope a pod tým je zrejme retard, ktorý nalepí oči na zemiaky a urobí z nich kapelu.

Polčas rozpadu.

Neviem čo bude, no som si istá, že proces skladania a liečenia bude dlhý a zaujímavý. Mám na to celý život aj keď nikto netuší, koľko to je.

Točí sa mi hlava, zdá sa to všetko nereálne, ako absurdný sen z drog v krvi.

Možno si rozmýšľal nad manipulovaním... Všetko je kalkul, keď v hlave prepočítavam najvhodnejšiu odpoveď. Preto mi to tak trvá, lebo neviem, lebo som v panike, že to dojebem zle zvolenými slovami, že budem nepochopená, že budem príliš divná...

Všetko je zvedavosť, keď túžim vidieť reakcie aby som našla najvhodnejšiu cestu, keď sa snažím porozumieť tomu, čo mi nedáva zmysel, keď chcem vedieť kam sa až dá zájsť.

Je to aj o moci, vidieť v pohybe svoje schopnosti aj keď som mentálne kripel. Chvíľu je to sranda ale potom to nudí, hračky čo nereagujú ako chcem a neuspokojujú moju zvedavosť.

Podstatou je naraziť a roztrieštiť sa. Viem, že sa zo zajatia svojich klamov a ilúzií sama nedostanem, tak tomu pomôžem. 

Čo je chvíľa bolesti oproti prezretiu?!

Možno je to celé blud a ja sa strácam v šialenstve.

Patologická.

Vysoká spotreba energie sama o sebe a do toho ľudia!

Dobehlo ma pred čím som utiekla sem. Ako dojebaný musí byť svet, keď sa čaká až sa objavím ja, nenormálna autistka, aby som urobila poriadky??? To znie presne tak, že najväčší blázon na psychiatrii bude Boh. Hádzať mi na ramená zodpovednosť, keď neviem ako žiť sama so sebou... Mám z toho tik v oku.

Expedície do sveta BPD pri ktorých nechápem a nerozumiem. No v čomsi mi je to povedomé.

Návrat depresií, keď mám obavy, že sa fakt zabije. Yeah, s minimom empatie a logikou si veľmi dobre uvedomujem, že neviem čo povedať a trápne ticho nepomáha.

Údajne ako ex a veľa myslím. Heh, nekontrolovateľne mi behá hlavou, že to muselo byť zlé, keď je to furt o nej.

Tvrdne mu zo mňa a motá sa mi do cesty. Oprskala som monitor, keď zajebal, že sme mohli byť spolubývajúci. Nie v tomto živote...

Odkrvuje sa mi z neho mozog. Tričko a tepláky, tak vzrušujúca kombinácia až mi vyplo myslenie. No vážne, neklamem!

Auto, auto, auto, auto, auto, chce auto, auto, auto, auto. Čo tam po tom, že je užitočný ako stierač na zmrzline. Auto!

Nie je to myslené ako sťažovanie ale zhrnutie, že je toho veľa naraz a ja som potom podráždená p💠ča, lebo som zahĺtena a bez energie.

Chobotiny bežného života zámerne neuvádzam. Nie je to s ňou naj aj keď ešte zvláda relatívne fungovať...

Je toho skrátka požehnane.