Kostlivec z minulosti a Červený drak

Bolo niečo okolo piatej, keď som vyliezla vyvenčiť Nežnú. Teplomer hlásil 36℃ a vzduch v nose pálil. Jedným slovom: šialenstvo.

Po návrate z vyhne, som sa prilepila na gauč a ponorila sa do knihy. Jediná vec, ktorá ma v tom teple bavila a baví.
Červený drak bol dlho v mojom mobile, len akosi nebola chuť a čas sa so neho zahryznúť.
Klišé, viem...
Hannibal z neznámeho dôvodu vždy podráždi môj mozog a prebudí čosi z môjho podvedomia. Moje temné ja ožije a sny sa naplnia mŕtvolami a zohavenými telami.
Pravdou je, že to zbožňujem a zároveň má to fascinuje.
Hannibal pozitívna...

Dnes som objavila týždeň starý email. Starostlivo som si ho odložila na vhodný moment a pripravila sa na Kostlivca, ktorý ma v ňom čakal.
Zúfalý výkrik do tmy s ľahkou dávkou alkoholu. Chápem ale...
Hľadám dôvody prečo Kostlivca neignorovať. Je mi ľúto, že veci dopadli tak ako dopadli. Pred rokmi by som neverila, že sa niečo také môže stať.
Stalo sa.
Malá časť mňa by chcela aby sa minulosť prepojila so súčasnosťou, aby boli veci ako pred tým.
Lenže vedomie, že sa zmenil môj vesmír a spolu s ním aj ja, mi to nedovoľuje.
Skúšala som to dvakrát a už viac nechcem. Povrchné, plytké rozhovory, ktoré viaznu a do ktorých sa musím s odporom nútiť. Nasilu sa sformovať do tvaru, ktorý je nepohodlný a každá sekunda v ňom stojí mnoho sebazaprenia. Bolestné poznanie, že sa moje vnútro odmieta otvoriť a ostáva v kŕči.
Viem, čo cítim, no neviem, čo si myslieť.

Už nechcem...