Koľko váži tvoja túžba?

Sledujem pulzujúcu tepnu na zápästí. Lenivé srdce ma necháva ochutnať neznesiteľnosť horúcich dní. Závrate, lebka vo zveráku, slabosť, keď sa cítim tak neschopná...
Neviem, čo viac ponúknuť telu aby nebláznilo.
Všetkého je akosi priveľa a mne dochádzajú sily.

Celý deň mi v hlave rezonuje, že keby som nebola srab, tak sa už dávno zabijem.
Veľmi "príjemné", keď mám pocit, že si siaham na dno svojich síl. Keď je všetkého Too much a ja nemám kam uniknúť.
On nie je schopný ísť 300m do trafiky kúpiť si tabák a miesto toho tri hodiny nervózne dupe, keď sa snažím uľaviť telu a mysli.
Ona ma vyciciava z posledných kúskov energie a ja sa nedokážem brániť.
On sa mi pletie pod nohy a jeho obrovské ego si doslova pýta ochutnať, čo je to skutočná bolesť.
Mohla by som pokračovať ešte dlho. Malé kokotiny, ktoré sa pospájali do obrovského démona.
Stále sa čosi vo mne vzpiera Aspergerovi a potom sa mi z očí kotúľajú slzy, lebo počúvam dokonalý opis toho kto som a čo sa vo mne deje.
Sedel ani nie štyri metre odo mňa a nevidel ako ma to láme. Ako by aj mohol, pre neho som len dekorácia a obsluha.
Potrebovala by som objať. Počuť, že to zvládnem, že nie som sama...
Momenty zúfalstva, keď mi hádžeš iskierky nádeje a odpútavaš moju pozornosť od inferna vo mne.
Náhoda alebo to vnímaš?
Tak či onak, pošťuchuješ ma preč od priepasti a ja ti môžem povedať len otrasné klišé, že som skurvene vďačná, že existuješ.
Si tam niekde a činitelia, ktorých vypúšťaš sa stávajú miestom, kde môžem chytiť dych.
Dala by som ti páčik ale, aj blbosť ako prepnúť účet, stojí priveľa energie.

Dnes som malá, unavená a bezbranná.