Huhňanie si pre seba

Cítim, že nie som vo svojej koži. Neviem to konkrétne uchopiť, no nie je mi dobre. Čosi sa deje s mojim telom a to ma do značnej miery ovplyvňuje.
Potom je prepad do temnoty len otázkou času. Ako včera... Oh, man! Neznášam to!
Mala by som k sebe byť láskavejšia. Ubližovať si môžem aj príjemnejšie než tým, že sa vystresujem, vyšťavím atď....
Nádych, vydých.
Ja sa tak ľahko nedám!
Ležím na gauči, ventilátor príjemne hučí a pri nohách mi drieme Nežná a občas ma kopne. Ako mi to chýbalo, no kvôli teplu nemôžeme byť spolu. Obe máme čo robiť aby sme sa neuvarili vo vlastnej šťave.
Malý moment radosti, keď ju môžem škrabkať na brušku a ona môže do mňa sťuchať labkami.
Za tie roky sa z toho stal zvyk, samozrejmosť byť čo najbližšie k sebe. Už dávno nie sme dve ale jedna a horúce dni nás oddelili.
Ak si to chceš predstaviť, tak:

Ach, našich 5 minút radosti už uplynulo.