Život chutí ako hemoglobín

Mám ľahkú obavu, že život si v zásade vyberá tie možnosti, ktoré si nedokážem predstaviť.
Ako sa dá pripraviť na to, čo si nedokážem predstaviť a teda si to nemôžem predstaviť a teoreticky sa pripraviť?
Kocúrkovo.
Áno, môj Vesmír ma odrovnáva a ja som na to citlivá. Bodaj by nie, keď vie ako a kam sa trafiť a na tom know-how si zakladá.
My fucking design...
Vraj z ľudí vyťahujem akí v skutočnosti sú. Nedobrovoľné zrkadlo v ktorom vidieť len tváre ostatných. Ostávam v pozadí, rozmazana a nejasná.
Uniformovaný mi rozpráva zvláštne veci, že ma má rád.
Dostala som sa pod kožu.

Tragédiou dospelosti je fakt, že sa musíš dotýkať špinavej hubky na riad.

Ináč Pánko dostal nakladačku od Života. Citujem:

Ale mne nevidalo prvy krat v zivote 😂😂😂

Začínam mať podozrenie, že zbieram komplikované prípady.

Ja mám ľavej

Kavej

(tu mi raz odjebalo bojler)

Mám pocit, ktorý neviem zamerať ani opísať. Čím viac sa snažím priblížiť, tým je to horšie. Kolesá sa roztáčajú.
Povedomý pocit.