Osud Hrobárovej Dcéry

Mala som v pláne zo seba vygrcať ako sa včera môj deň zvrtlo a ako to dnes pokračovalo.
Podarilo sa mi vylepšiť vzťahy so susedmi, konečne sa aspoň trochu vyspala. Deň mi prijemne plynul a ja som si užívala drobnosti. Rozplývala som sa nad studeným letným dňom, užívala si jeho atmosféru a v hlave sa chystala na vyzvracanie textu.
Potom sa všetko zvrtlo.
Na mobile zasvietila sms od mamy, že sa niečo stalo. Panika eskalovala. Ako naschvál mi začal blbnúť mobil a vypadával signál. Pol hodinu som s tým bojovala a prečítala si na displeji, že jej partner priznal neveru a odišiel.
Zabudla som aký nepríjemný môže byť kolotoč pocitov. Čakala som všetko, no toto ma šokovalo. Čakala som všetko ale nie toto.
Ich vzťah som považovala za jeden z mála pevných bodov v mojom živote. Bola som rada, že má niekoho, normálneho a starostlivého. Nedokázala som si predstaviť, že by nestarli spolu.
Jasné, naše spolunažívanie nebolo perfektné ale vtedy nám chýbali kúsky skladačky.
Nikdy som nemala otca. On mi ho nahradiť nemohol, no začalo mi na ňom záležať.
Aj napriek rozdielnosti sme si k sebe vedeli nájsť cestu a stvárať kokotiny.
Piatkove ožieračky, keď sme sa zhodli na tom, že potrebujeme zresetovať hlavy. Prijemne strávený čas cestou do Metra, nákup absolutiek, pív a ingediencií na obed. Najprv navariť a popri tom sa pomaly nalievať. Šúľať sa pri sledovaní lacných filmov, debaty o všetkom. Cigy pod bránou, zjebávačky a šlofíky unavenej inteligencie.
Pocit, keď presvedčený, že takto musí vyzerať Raj.
Jazdy cestných pirátov lebo máme silné auto a šialenca za volantom.
Vtedy som sa strašne vypiekla a išli sme nečakane po granule do Hornbachu. Pre mňa to bol zážitok.
Ulietavali sme si na adrenalíne.
Mame za chrbtom.
Bolí to zvláštne. Stratila som priateľa.
Už zas to nevyšlo.
To je také Hrobárkyno. Necítim hnev, na ten som už oplieskaná. Veci sa dejú a môj svet je hrozne vynaliezavý. Triafa sa tam, kde to nečakám.
Také sa nerobí!
Prestáva ma to vzrušovať. Realita ma zas raz nabúrala.
Smiať sa či plakať?