Oči v tme

Na nohách sa uvelebila Nežná a do uší hrá hudba. Naskočili mi z pesničky zimomriavky, počula som ju už snáď tisíckrát. Naše pohľady sa stretávajú a v mysli sa vynára spomienka stará niekoľko rokov:
Uprostred noci ma zobudil nutkavý pocit na močenie. Viac spiaca ako bdelá som sa vypotácala z izby a chodbou mierila k wc. V tme sa zrazu zjavil pár červených očí a ja som stuhla hrôzou. Démoni existujú a jeden je oproti mne, srdce zastalo. Pozbierala som posledné zvyšky odvahy a natiahla ruku k vypýnaču nech umriem hrôzou z tej príšery. Neopísateľný strach z toho čo odhalí svetlo.
Cvaknutie a skoro ma porazilo. Nežná si sedela uprostred chodby a nadšene vrtela chvostom.
Rozospatý mozog a jej červený odraz v očiach ma skoro pripravili o život. Predstavivosť je mrcha...

Vždy ma desilo čo sa môže skrývať v tme. Všetky obludy, ktoré tam na mňa čakajú.
Noci v lese na okultistických seansách tento strach roztavili.
Je celkom sranda, keď počas invokácie začnú čudné zvuky ako prapodivné škriekanie, ktoré nepatrí žiadnemu známemu zvieratku. A úplne terno je, keď za sebou počuješ kroky, ktoré začnú uprostred ničoho a o chvíľu prestanú. Ten strach, keď sa bojíš otočiť ale musíš. Nech je to čokoľvek, nechceš byť k tomu chrbtom.
Pevne zovrieš baterku a prudko sa zvrtneš. Nič tam nie je...
Nakoniec som si povedala, nech si šuští, ja mám v trúbke. Bolo trápne, keď sa "kolega" skrýval za mnou. Nedesili ma zvláštne zvuky ale on! Hlavne, keď to zašušťalo a on ma prudko chytil. Hrdina...

V tme je len to, čo si vytvoríme