Len predstieram, že som tou z minulosti

Čo cítiť a čo si myslieť, keď sa po rokoch ozve stará známa?
Jeden kútik sa zdvihol a v duchu som si povzdychla. Správu som si pozrela a nechala ju bez odozvy.
Sú to už roky, sotva si pamätám aká som bola 10 či 15 rokov dozadu. Boli to hrozné časy aj keď mali svoje svetlé miesta. Vytrieskali zo mňa všetko nepodstatné, rozlámali ilúzie. Minulosť...
Dnes som iná aká som bola. Vyvíjam sa a mením, rastiem. Viac a viac sa ponáram do svojho sveta. Vždy mi bolo proti srsti lipnúť na tom, čo bolo. Život plynie ďalej a nemyslím to nijak zle.
Nestojím o prázdne a povrchné rozhovory z ktorých mi príde leda tak zle. Sklamanie z neúspešného pokusu si odpustím. Niektoré veci proste nefungujú a ja si nehodlám opäť ubližovať naivnými očakávaniami.
Šponovať sa do neprirodzených polôh len aby som udržala debatu aspoň na chvíľu. Nechce sa mi klamať a pretvarovať. Neznášam, keď po dvoch vetách vyplynie, že sme na rôznych úrovniach a prienik nie je možný. Ešte som neprišla na to ako z takých nepríjemných momentov vykorčuľovať bez toho aby som sa cítila zle.