In the muddy waters we’re falling
Ako sa cítiš?
Ako po výbuchu supernovy. Necítim nič, lebo všetko skončilo rozmetané v priestore. Tak len čakám až sa hviezdny prach usadí a ja uvidím, čo vzniklo alebo zaniklo.
V hlave mám bordel, ktorý sa mi nedarí upratať a tak ho aspoň vygrcám v podobe textu. Možno to pomôže.
Life is funny.
Chce sa mi plakať a zároveň smiať. To je jediné, čo cítim a takto intenzívne to už dlho nebolo. Mám rada Život a to ako ma dokáže nabúrať z toho najnečakanejšieho miesta a vystreliť ma z rovnovážneho bodu.
Špunklo ma...
Delím ľudí na dve skupiny. Väčšina ľudí vo mne vzbudzuje odpor a opovrhujem nimi. Potom tu sú vzácne výnimky- Bytosti, ktoré sú pre mňa o to cennejšie.
Môj vesmír je poznačený samotou a odlišnosťou, ťažko nájsť niekoho, kto by do neho pasoval. Pre tých pár bytostí, ktoré sa dotkli môjho srdca, by som šla aj do pekla. Ich bolesť ma bolí viac ako vlastná.
Posledné, po čom túžim je ubližovať tým, ktorých mám rada. Viem, že je to so mnou ťažké, držať pod kontrolou jadrové reakcie sa mi nie vždy darí.
Uvedomila som si, že som sa v mnohých momentoch nechala uniesť silami, ktoré sa mi vymkly z rúk. Povedala som si, že už viac nechcem byť prijebanou pičou a odpojila väčšiu časť emócií, ktoré má dokážu poľahky prevalcovať.
Nechcem viac svojimi výkyvmi ubližovať tým, ktorí si to nezaslúžia.
V sračkách, ktoré som si upatlala si to ani nemôžem dovoliť. Iba to najzákladnejšie aby som nejak prežila. Sotva by som zvládla tú silu...
Čo sa zahrabe, to sa po čase vráti ešte väčšie. Bojím sa, že až sa usadí prach zo supernovy, tak tam bude stáť moja zahrabaná časť a namláti mi, čo sa do mňa vojde.
V kútiku mysle som sa dva dni dozadu rozhodla, že je čas hodiť Uniformovaného cez palubu. Stačí pár riadkov aby vo mne zobudil to najhoršie a ja potom musím krotiť svoje chute ublížiť mu. Vidím ho v inom svetle a ten pohľad sa mi nepáči.
Prerásla som ho.
Pri momentoch prezretia som sa zastavila a povzdychla, že je nikto oproti tebe. Lacná atrapa, ktorou som chcela utíšiť svoju túžbu...
Posledné dve vety a mne čosi začína dochádzať...
Ako po výbuchu supernovy. Necítim nič, lebo všetko skončilo rozmetané v priestore. Tak len čakám až sa hviezdny prach usadí a ja uvidím, čo vzniklo alebo zaniklo.
V hlave mám bordel, ktorý sa mi nedarí upratať a tak ho aspoň vygrcám v podobe textu. Možno to pomôže.
Life is funny.
Chce sa mi plakať a zároveň smiať. To je jediné, čo cítim a takto intenzívne to už dlho nebolo. Mám rada Život a to ako ma dokáže nabúrať z toho najnečakanejšieho miesta a vystreliť ma z rovnovážneho bodu.
Špunklo ma...
Delím ľudí na dve skupiny. Väčšina ľudí vo mne vzbudzuje odpor a opovrhujem nimi. Potom tu sú vzácne výnimky- Bytosti, ktoré sú pre mňa o to cennejšie.
Môj vesmír je poznačený samotou a odlišnosťou, ťažko nájsť niekoho, kto by do neho pasoval. Pre tých pár bytostí, ktoré sa dotkli môjho srdca, by som šla aj do pekla. Ich bolesť ma bolí viac ako vlastná.
Posledné, po čom túžim je ubližovať tým, ktorých mám rada. Viem, že je to so mnou ťažké, držať pod kontrolou jadrové reakcie sa mi nie vždy darí.
Uvedomila som si, že som sa v mnohých momentoch nechala uniesť silami, ktoré sa mi vymkly z rúk. Povedala som si, že už viac nechcem byť prijebanou pičou a odpojila väčšiu časť emócií, ktoré má dokážu poľahky prevalcovať.
Nechcem viac svojimi výkyvmi ubližovať tým, ktorí si to nezaslúžia.
V sračkách, ktoré som si upatlala si to ani nemôžem dovoliť. Iba to najzákladnejšie aby som nejak prežila. Sotva by som zvládla tú silu...
Čo sa zahrabe, to sa po čase vráti ešte väčšie. Bojím sa, že až sa usadí prach zo supernovy, tak tam bude stáť moja zahrabaná časť a namláti mi, čo sa do mňa vojde.
V kútiku mysle som sa dva dni dozadu rozhodla, že je čas hodiť Uniformovaného cez palubu. Stačí pár riadkov aby vo mne zobudil to najhoršie a ja potom musím krotiť svoje chute ublížiť mu. Vidím ho v inom svetle a ten pohľad sa mi nepáči.
Prerásla som ho.
Pri momentoch prezretia som sa zastavila a povzdychla, že je nikto oproti tebe. Lacná atrapa, ktorou som chcela utíšiť svoju túžbu...
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala