I will survive, live and thrive

Keďže mi miestami dochádza inšpirácia na nadpisy článkov a nemôžem všetky pomenovať textová grcanica či iné variácie vulgarizmov, tak náhodne vyberám časť textu z pesničky, ktorá mi práve rezonuje v hlave.

Dnešná várka snov bola za trest. Neboli to nočné mory ale ani príjemné sny, po ktorých by som vstala s úsmevom. Je to blížiacim sa splnom, hormónmi alebo neznámou silou?
Druhá šálka kávy lebo tá prvá nestačila.

Nemám rada, keď sa aktivujú alarmy. Podozrievavosť na všetko neštandardné, čo sa vymyká normálu. Niečo nie je OK...
Vlastne by bolo ľahšie nájsť to, čo je OK.

O niekoľko hodín a hlbokých vydýchov neskôr:
Úroveň únavy dosiahla pred siedmou svoj strop a od vtedy sa nezmenila. Zasekla som sa pri myšlienke, že by som mala čo najskôr zaliezť do postele ale vždy sa nájde niečo, čo treba urobiť a zotrvačnosťou sa stretávam s východom slnka. (až sa mi zdá, že píšem ako Mongol ale od určitého momentu mi príde jazyk drevený a neobratný)

Zdá sa mi, že Pán Uniformovaný ani netuší, že sa pohybuje na ihrisku, ktoré som mu vyčlenila.
Podivná Hrobárka, ktorá vyzerá, že do troch nenaráta. Len tie nitky v jej rukách hovoria čosi iné. Pán zaspal na vavrínoch a nevšimol si akú príšeru vpustil do svojho sveta.
Nie som si tým istá, len sa často pristihnem, že starostlivo vyberám vhodné slová aby som situáciu zľahka pošťuchla požadovaným smerom. Zvyčajne nekladiem odpor, vyhýbam sa konfliktom a nezabúdam pohladkať Ego.
A to je všetko?!
Zjavne viac netreba...
Žnem, čo som zasiala.
Pustil si ma k telu, dostatočne na to aby som ho infikovala. Potom stačilo nechať ho ísť a stiahnuť sa do úzadia, tzv. vypustiť činiteľa.
Kšá, kšá, kšá! Bež si po svojom, skôr či neskôr si nabiješ hubu a to bude bod, keď zvíťazím. Som hlboko, keď si v momentoch temna spomenieš práve na mňa.
Tak jednoduché...
Kývem nôžkou a on sa vracia. Niekedy veci dopadnú nad očakávania.