V záprahu

Pohár je prázdny.

Nepotrebujem počuť a ani cítiť bič. Ide to samo. Hrubá sila, ktorá mi nedovolí zastať.
Zhlboka sa nadýchnuť a zaprieť sa z celej sily. Krvný tlak vystrelí do vesmíru, popruhy sa napnú do nepredstaviteľnej polohy, rozhorúčené sval a stavce, ktoré sa stláčajú k sebe. Na chrbát a plecia dopadne váha celého sveta.
Nemôžem a neviem ako zastať. Ťahúň pôjde na hranice svojich možností a ešte ďalej.
Čo je viac ako pocit, že pravdepodobnosť prasknutej kosti, cievy, popruhu či reality je jedno a to isté číslo?