V tranze sa pritúliť

Zbavia nás bolestí...

Ako zastaviť kolotoč, ktorý sa roztočil chybami vo výpočte? Realita sa rozmazáva do farebných machúľ, ktoré sa len s vypätím síl na chvíľu zaostria.
Hodilo by sa vydýchnuť si v cudzej náruči. Preliečiť zranenia dávkou nežnosti a pridať trofej na stenu aby na nej mohli tancovať nočné svetlá.
Priznať to najhoršie zo mňa.
Robila by som hrozné veci. Zo zvedavosti a prostého dôvodu, že môžem.

A teraz vážne
V jednom nezmyselnom myšlienkovom pochode som dospela do bodu, že taká kolektívna vina je kokotina krátkozrakých primitívov, čo nedovidia ďalej ako na pol metra a nepochopili príčiny.
Unavuje ma ako sa má snažia presvedčiť, že som tiež vinná.
Istým skupinám to trtká v hlave z takých plastov a ako pôvodcov zla považujú všetkých, čo ich používajú.
Asi som niečo minula ale mne nikto pred ani tesne po narodení nedal na výber, že chcem žiť v dobe plastovej.
Stačí trošku rozpohybovať neuróny aby prišlo zistenie, že za rozmachom plastov sú ekonomické dôvody- ten čo vymyslí prevratnú novinku vyhral. Akurát, že dôsledky a negatíva sa objavia až neskôr. Stačí si spomenúť na taký azbest či olovnatý benzín.
A fakt, že ľudstvo nič praktickejšie a funkčnejšie ešte nevymyslelo.
Účel svätí prostriedky...