Grcanie textu

Rozmýšľam, že možno im patrí svet, lebo boli ako tanky. Šli si svoje a nakoniec každá prekáža padne.
Ak si chodiaci jadrový reaktor...

Spomalená sobota
Nežná musí von. Hádžem na seba kraťasy odstrihnuté z D&G riflí, tričko s nápisom Československo, nikomu z tretiaku na strednej po EX. Na bosé nohy obúvam červené conversy, ktoré mi ladia k červenému vodítku.
Vybiehame von
Zdá sa, že som to netrafila, je chladno. Rýchlo však zisťujem, že je to len zdanie a je mi príjemne. Vychutnávam si nohy bez ponožiek. Drobnosť, ktorá vie zlepšiť môj deň.
Sledujem vysušenú zeleň a zvyšky piatkovej noci. Ulice ako vystrihnuté z alternatívneho filmu. Ako keby sa celý svet liečil z opice. Zatiahnutá obloha so zvláštnou pachuťou.
Len kráčať, sledovať tvora na konci kábla, vnímať štrk a kamienky pod nohami, vdychovať každý atóm tohto momentu.
Som súčasťou a bránou do iného vesmíru zároveň. Trhá ma na kusy, že na všetko sa dá pozerať z viacerých uhlov. Už len jednoduché dobré/zlé ma vystrelí na opačné konce stupnice. Ten priepastný rozdiel sa nedá spracovať logicky. Siaha ďaleko za hranicu toho, čo dokážem spracovať.
Môžem sa s tým len zmieriť. Pridať podivný činiteľ do rovnice a viac sa nepýtať...

Bum! Zrážka s tvrdým objektom
Práve mi dopla úplná kokotina. OK, čisto logicky to nepôjde. Takže sa zas vrátim k chaotickému pohybu atómov a častíc.

What's wrong with me?