Osedlaj koňa

Z extrému do extrému. Najprv ma gumovala insomnia, teraz sa neviem dospať a každú chvíľu na mňa doľahne únava, ktorá zatvára oči a núti myseľ točiť sa v kolečku okolo slova spánok.
Zložila som unavené telo na gauč a prepadla sa na tri hodiny do iného vesmíru.
Strašidelné miesta, kde sa s príchodom tmy vynárali príšery a démoni. Miesta, ktoré neexistujú a predsa mi prišli povedomé. Ako keby som tam už bola.
Noc sa dala zniesť len v skupine, jeden by bol ľahkou korisťou pre ohnivé oči v tme, ktoré sú stále naokolo.
Volavka na brehu jazera vyviedla všetkych z miery. Uprostred noci a s kreáciami ako posadnutá. Nevedela som si spomenúť na meno...
Temné momenty, ktoré sa nezapísali do vedomia.
Neskoré poobedie, keď som sa po všetkých strastiach rozhodla ísť si vyčistiť hlavu. Musím stihnúť osedlať koňa a vydať sa na cestu pred západom slnka. S týmto valachom budem v bezpečí, kone sú nedotknuteľné. Len nájsť padnúci výstroj a nechať sa tisíckrát vyrušiť s pičovinami...

Lovím v pamäti ale neviem, kedy sa mi naposledy snívalo s koňmi. Taký milý darček od podvedomia, ktorý vždy zaberie.