Huhňám do rukáva

Potrebujem si pohuhňať aby ma nešľahlo. Šťavnato si odpľuť na všetko čo ma irituje a vrčať zježená aby bolo jasné, že je to vážne.
Ako práve pozerám, tak obdobie relatívne normálnych nôh je preč. Nemcove nohy opäť vyzerajú ako nakysnuté cesto do ktorého niekto zapichol prsty.
Po viac ako 30 hodinách nonstop programovania vytuhol na gauči. Z jeho atletických výkonov, ktoré obsahujú občasnú návštevu kúpeľne, ťukanie do klávesnice a pohyby myšou nie je prekvapením, že mu rastie pupok. Obava, že bude mať onedlho väčšie kozy ako ja, je na mieste.
Mám presne opačný problém. Nemusím ani vyhrabávať váhu, stačí pohľad do zrkadla. Scvrkávam sa.
Bodaj by nie!
Dnes ma nepríjemne prekvapilo, že nám dochádza káva. Tento detail mi akosi ušiel a to si nákupy po novom musím plánovať lebo mi zavreli obľúbený obchod na rohu ulice.
Takže orientačné čísla podľa uja Googla:
Z domu do banky po lováčiky: 850m a 11 minút
Z banky do obchodu č.1: 1,2km a 15 minút
Z obchodu č.1 do obchodu č.2: 1km a 12 minút
Cesta domov: 900m a 11minút
Celkovo 3,95km a 49minút len presuny z miesta na miesto.
Jasné, v realite som so svojimi dlhými nohami podstatne rýchlejšia. Kým si pánko sedí na stoličke, tak ja si dávam rýchlochôdzu so závažím v baťohu. Niekedy skôr pripomínam vianočný stromček na úteku.
Creator si dnes zas neodpustil. Vracala som sa domov s dobrým pocitom, že som ulovila všetko, čo som chcela a zbadala známch v kaviarni. Zamávala som im a pokračovala domov. Plný baťoh bol len výhovorka v mojej hlave. Nechcela som od nich počuť otázku, kde je Nemec.
Irónia, keď stretávam jeho priateľov častejšie ako on.
Včera som ho donútila aby uvaril rezance. Miestami sa to javilo ako keby som ho nútila zabiť jednorožca či inú zvrhlosť.
Špinavý riad v dreze je na neho ako svätená voda na čerta. Nedotýka sa ho.
Kvapka ku kvapke a pod povrchom to buble.
Jednou vetou: Neuveriteľné do akej kokotiny som sa to zas dostala.