Ružový dezert

Napriek všetkému som si povedala, že si nepriamo urobím radosť. V obchode som do košíka prihodila biely jogurt a v duchu sa tešila zo svojho plánu. Doma som do misky nastrúhala cviklu (červenú repu) a pridala niekoľko lyžičiek jogurtu. Vznikol z toho krikľavo ružový dezert.
Sklonila som sa a nastavila jej lyžičku(špeciálne vyčlenenú pre ňu) k oblízaniu. Vždy ma pobaví, keď pri niečom dobrom vypúli tie svoje oči ako keby jedla niečo tak fajné prvý krát v živote. Jej radosť je tak čistá, vždy autentická.
Dala som jej misku a hostina sa začala. Už som to počula tisíckrát a predsa mi zvuk ako je pripadá milý a príjemný. Šlop šlop šlop až kým nie je miska prázdna a jeden mini žalúdok naplnený.
Potešiť starého psa nie je jednoduché. Hračky už nie sú také zaujímavé, ostatné psy sú otravné. Šťastie, že jedla nie je nikdy dosť.
A to nehovorím o tom, že sa pousmejem aj keď dezert vylezie opačným koncom. Ako naposledy, keď z nej vypadol trojfarebný kakanec. Umelecky ladené hovná je jednoduché vytvoriť, stačí dať psovi mrkvu a cviklu. Výsledkom je srandovne hnedo-oranžovo-fialový výtvor. Nie žeby som bola zaťažená na hovná ale kontrola kakancov je verejným tajomstvom každého majiteľa zvieratka.
Tento mesiac to bude 11 rokov, čo je na svete. Neuveriteľné ako ten čas beží. Pamätám sa ako ma v prvý spoločný večer očúrala. To bola šesť týždňové a sotva polkilové čudo, ktoré skôr pripomínalo plyšovú hračku ako šteňa.
Až s odstupom času vidím ako sme zrástli. Sotva som vtedy mohla tušiť aké hlboké môže byť priateľstvo s inou živou bytosťou.
Jej potešenie sa stáva mojim.

Nežná