Nezmyselnosť bytia

Večera priniesla tragédiu. Namiesto pocitu sýtosti sa dostavil pocit ťaživej prázdnoty. Zjedla som plný tanier ale jedlo v sebe necítim, ako keby sa cestou do žalúdka stratilo a nahradili ho imaginárne kamene. Keby som mohla, tak zvraciam...

Nežijem, len prežívam a stále dookola sa pýtam samej seba o zmysle bytia. Som pochybná existencia, ktorej chýba spánok a tak sa mi zdá, že na mňa Creator zabudol. Možno je život len prázdnym priestorom, kde akcie nasledujú reakcie, atómy sa pohybujú bez cieľa len podľa zákonov.
Prázdnota je to, čo ma momentálne najviac vystihuje.
Chýbajú mi drobnosti, ktoré robia život výnimočným. Už ani neviem ako vyzerá šťastie, aké to je mať v sebe viac než nič.
Neznesiteľnosť bytia...
Ako plachetnica na šírom mori v bezvetrí.
Chodiace monštrum zabalené v nenápadnom obale. Opovrhujem ľuďmi, neznášam ženy a manipulujem mužmi. Prototyp hajzla.
Žijem s Nemcom ale nie som šťastná a dookola sa natíska otázka, či som vôbec schopná vo vzťahu žiť.
Neviem kto som a kam smerujem.
Rozkladám sa, v zrkadle vidím obraz, ktorý nespoznávam. Vráti sa niekedy?
Kam sa podel ten pocit, keď život vo mne horí? Miesto toho cítim ako vyhasínam. Zúfalý boj udržať aspoň tlejúce uhlíky. Niekedy sa darí viac, no zväčša sa nedarí. Možno je život len nekonečným utrpením popretkávaným prchavými zábleskmi šťastia.
Čo som to za človeka bez snov?
Snívam len o tom, že prežijem toto zvláštne obdobie, ktoré by pokojne mohlo byť len skúškou pred lepšími dňami.
Nechcem rodinu, nie som ten typ. Nezniesla by som predstavu, že by som posunula svoje pokazené gény ďalej a vytvorila ďalšiu nenormálnu bytosť. Snažím sa zvládať to aká som a ťažko očakávať, že niekto bude vedieť lepšie ako ja, čo potrebujem.
Nechcem viac v živote psa. Nežná bude prvá a posledná. Príliš výnimočná na to aby sa dala nahradiť. Pamätá všetkých mojich mužov. Derivát duše, ktorý by mal ísť jednosmerkou do Neba za všetko, čo mi kedy dala.

Unavená...




OMG, toto snáď nikdy neskončí. Dopisala som článok a išla akože spať. Trvalo, kým som zaspala lebo do vtedy som sa niesla na vlne plytkého podriemkávania z ktorého som sa budila.
A potom prišiel sen, nelogický, otravný a WTF. Magický byt, ktorý sa rázom premenil na obrovskú sálu, kde sa konali politicky motivované stretnutia pre nás- študentov. Sen bol pomiešaný zo základnej a strednej školy. K tomu trápny pokus jedného debila šikanovať ma. Zložila som ho vrazením prstov do nosa, šiel dole ako poslušný býček. Neskôr sme mali debatu s organizátorom- našim riaditeľom. Vyplynulo, že to nie je jeho nápad ale príkaz zhora a sám je znechutený tým, že sa musíme dívať na starých chrenov, ktorí ako správne vzory cností majú o 30 rokov mladšie milenky/partnerky a napraskané peňaženky.
Mali sme pauzu, trebalo sa presunúť na iné miesto v meste aby "vyučovanie" pokračovalo, tak sme si dali cig pauzu na balkóne. Byt sa zas premenil späť a z balkóna, kde bolo ešte pár ľudí som sledovala prázdnu cestu a koľajnice, po ktorých sa občas prehnala električka.
Na konci, keď už bol časť ísť sa objavila majiteľka bytu a začala rozprávať "vtipnú" story ako sa z balkóna stratila vapka. Vynoril sa mi obraz divokej párty plnej pochybných ľudí a ešte pochybnejších substancií ale to som nijak nevedela zaradiť do deja, tak som sa pousmiala a zobudila sa.

Tesne po ôsmej, takže spánok ako vždy: na kokot. A tak mi povedz ako to mám vydržať. Neustále nezmyselné kokotiny vo snoch a odporný pocit podráždenia a únavy z neuspokojivého spánku. Prepady nálad až k zemskému jadru a túžba nebyť.