Jedna duša v dvoch telách

Už dlhšie mi dávala najavo, že by bolo pekné vziať tenisku von a prevetrať ju. Pochopila som a tak som tenisku nenápadne strčila do vrecka, keď sme sa zbierali na dlhú prechádzku. Konečne pekné počasie, ktoré by bol hriech nevyužiť.
Najprv prechádzka parkom aby Nežná vypustila nádrže a prečítala novinky na dogbooku. Tam ju vyviedla z miery veverička. Podivná skákajúca potvora, ktorá sa nedá oňuchať. Zajace ju z neznámeho dôvodu nezaujímajú a moje pokusy aby si ich všimla ignoruje.
Zamierili sme na nábrežie a tam som Nežnej vykúzlila šťastné oči, keď som z vrecka vytiahla tenisku. Bláznenie mohlo začať.
Sranda je, že Nežná nenosí loptičku späť. Načo aj, keď ju opäť hodím. Z toho, čo ona nabehá za loptičkou ja nachodím asi trištvrtinu za ňou. Udržiavame sa navzájom vo forme.
Neskôr sme sedeli bok po boku v tráve, Nežná ňuchala čo k nej vietor zavial a ja som sledovala vodu a občasnú loď. Hladkala som svoju najlepšiu kamošku a nedokázala sa nabažiť pohľadu ako sa vietor pohráva s jej dlhými chlpami. Jej úsmev od ucha k uchu sa ma dotýkal na zvláštnych miestach.
Jediná "ženská" v mojom živote s ktorou si rozumiem a s ktorou mi je dobre.

Keby len tušila aká je vzácna a výnimočná...